Dalimír Stano už vdebute vo Vašej esencii verí viazanému, alebo aspoň disciplinovanému veršu. Atáto zdanlivá viazanosť mu umožňuje – paradoxne – byť absolútne myšlienkovo smelým, voľným.
Vojtech Kondrót
Pre lyrický subjekt je príznačná náladovosť – zápasí sohňom sveta azároveň cíti ztejto sizyfovskej činnosti únavu. Má pochopenie pre slabé chvíle smrteľníka, verí vuzdravenie duše hoci na druhom svete.
Radovan Brenkus
Zamýšľa sa nad každodenným počínaním človeka, kde na priestore krátkeho trojveršia dokáže konštatujúco riešiť jeho všedný problém aokamih existenčnej prítomnosti odcudzeného mestského človeka, podotýkam, bez akejkoľvek gradujúcej fikcie, aktorý zakončuje presným uzuálnym paradoxom.
Ireney Baláž
Zbierku Diabolské balady zjednocujú motívy asociujúce peklo. Tematicky išlo autorovi zrejme ozachytenie neprestajných rozporov, nielen vzmysle duality sveta, ale aj vlastnej vnútornej rozorvanosti, no oveľa zaujímavejšie je prizrieť sa lepšie forme básní. Hoci vkonečnom dôsledku by mali oba tieto aspekty navzájom úzko súvisieť, uStana prevláda nad obsahom práve formálne stvárnenie.
Veronika Rácová
Prečo mnohé básne pôsobia roztrieštene, miestami až nezrozumiteľne? Možno preto, že sa pohybujú na hrane bezprostredne vychrlenej polyinterpretácie alyrický subjekt tento pohyb nezvláda prísnou kontrolou vedomia. (...) Stano ovláda hru básnického posúvania významu, keď sa vonkajšie súvislosti stávajú podstatou výsledného myšlienkového výrazu.
Radovan Brenkus
