Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, ktorá je záznamom dospievania, záznamom vzopretia sa mladej duše proti prijatiu človeku nedôstojnej spoločenskej zmluvy. Druhá kniha Tristan tára je neodadaistickým vybavovaním si účtov sprázdnotou fráz, splochosťou spoločensko-politického jazyka. Ďalšia Štrpkova kniha Teraz ainé ostrovy je osnovou projektu, myšlienka na človeka dnes itu, na nástrahy vňom amimo neho, na historický svet vňom ana človečiu dejinotvornú kompetenciu. Štvrtá básnická zbierka Pred premenou vyšla vroku 1982. Básnik sa vnej usiluje odpútať od ťaživých pút logiky, od predchádzajúcej skúsenosti. UŠtrpku je evidentná reorganizácia premiestňovania vlastností avýznamov do nových štruktúrnych celkov, aby im dal iný, nový rozmer. Správy zjablka sú knihou, oktorej možno povedať, že je nanášaním hĺbky, rozširovaním magického priestoru autorovho sveta, spestrofarebňovaním toho, čo už stretli, procesuálnym dostredivým vrstvením šifier. Kniha textov piesní Modrý vrch je pozoruhodným dokumentom spolupráce rockového hudobníka afilmára Deža Ursinyho sbásnikom Ivanom Štrpkom adokumentom Štrpkovho básnického putovania avývoja. Chronologicky od druhej polovice sedemdesiatych rokov zachytáva Štrpkovo pesničkové básnenie až do roku 1987. Zbierka Všetko je vškrupine nesie črty cestopisu, ale aj grotesknej vízie. Zároveň tu cítiť príklon kvýchodným filozofiám, najmä kzenbudhizmu. Básnikova poézia vbásnickej skladbe Krásny nahý svet pôsobí dojmom, že ju píše človek, ktorý sa nečakane obzrel anašiel svet za svojím chrbtom vnetušenom pohybe, vzázračnom rozprávkovom rozpoložení. Azda tu ide ofenomenologickú túžbu dostať sa pred existenciu vecí, kich bytiu vprirodzenom tvare. Kniha esejí Kŕč roztvorenej dlane ainé eseje je výsledkom Štrpkovho politického myslenia ajeho skúseností ako šéfredaktora Kultúrneho života. Básnická kniha Ivana Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky prináša vážne atemné tóny, pokusy evokovať, navodiť stretnutia so skutočnosťou zdruhej strany skúsenosti.
Jozef Mihalkovič
Názov najnovšej knihy špičkového slovenského básnika Ivana Štrpku Hermovská chôdza je odvodený od mytologickej postavy Hermesa (posla bohov, ľahkonohého sprievodcu apatróna zlodejov). Podľa autora jeho inšpiráciou bola Smaragdová doska pripisovaná Hermovi Trismegistovi, ktorej text má len 10 viet obsahujúcich celú teóriu alchýmie, nostal sa základom západnej ezoterickej tradície, pričom tento krátky text má obrovský dosah ajeho výklad by zaplnil celú knižnicu. Vtomto zmysle je Štrpkova kniha rozsiahlym pásmom 390-tich textov arovnakého množstva páuz, ktoré sú plnohodnotnými zložkami skladby aspoluvytvárajú jej zmysel. Týmito štrukturálnymi vlastnosťami sa Štrpkov text líši od všetkého, čo tento „osamelý bežec“ doteraz vytvoril. Štrpkova obraznosť je plná pohybu, je to sám pohyb. Nie je však obraznosťou hlučných miest, krikľavých konkrétností, krikľavej civilizácie, rachotiacich výbuchov auplakaných nešťastí, je to jednosmerné kráčanie od ničoho kničomu, heroická chôdza po svete, vktorom protiklady nehlučne narážajú do seba, kde sa veci navzájom požierajú avylučujú,kde unikajú významy a kde sa reálny pohyb ireálny priestor presúva do vnútra avytvára hermetické tajomstvo oničom. Pretože „Nič značí/ iba to, že viacej otom nevieme“, apo tomto poznaní zostáva len ticho, ale „Toto ticho nie je pre uši“. Štrpkova zbierka je však napriek svojmu ezoterizmu prisvojovaním si sveta, vktorom žijeme. Nejednoduché hľadanie konca tohto tajomstva sa opiera o vybrúsenú veršovú techniku vspojení soriginálnou obraznosťou apolyfonickým myšlienkovým inštrumentáriom. Súčasťou knihy sú kongeniálne ezoterické ilustrácie Martina Gerbóca.
Alexander Halvoník
