Všiestich poviedkach knihy Mimikri nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred „zranením“, ktoré mu môže spôsobiť okolitý svet (aokolitý svet túto možnosť naplno využíva!), iní ľudia. (...) Poviedky spája problém hľadania ľudskej identity (najvýraznejšie vpoviedke Muž bez tváre), vyrovnania sa sosamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi. Poviedky sú ohľadaní duchovnej spriaznenosti, vzájomnej komunikácie, potreby nájsť chápavého človeka. (...) Autentické momenty porozumenia aspolupatričnosti nenachádzame vkomunikácii slovami, ale vmlčaní, vzmysluplnom, významovom mlčaní, keď emocionálna blízkosť prekoná verbálnu odlišnosť a vzdialenosť. Postavy všetkých poviedok sú veľmi „ľudské“, citlivé a vnímavé. Nesú vsebe náboj životnej múdrosti, ktorá im pomáha prežiť aj vnepriaznivých podmienkach.
Michaela Geisbacherová
Ján Tužinský v prvej úvahe knihy Inkvizítor (dnes) snázvom Legendy – alebo útrapy zrozumu (pokus ointerpretáciu) vyjadruje presvedčenie, že Veľký inkvizítor smeruje do každej ľudskej bytosti, pretože kus Ivanovej duše je vkaždom znás. Ztohto dôvodu, kvôli sebe samým, sa musíme vyrovnať predovšetkým sduchom textu Veľkého inkvizítora, ktorý je pre celé generácie trvale inšpiratívny tematikou ľudskej slobody, slobodnej vôle – problematikou voľby a jej dôsledkov pre indivíduum i spoločenstvo. Prostredníctvom vyrovnávania sa sodkazom Dostojevského podáva Tužinský obžalujúcu diagnózu súčasného sveta, po ktorom blúdi odcudzená osobnosť, sveta zameraného najmä na produkciu, vktorom sa človek ako subjekt úplne stráca. (...) Odcudzenie Tužinský kriticky analyzuje vspojitosti s fenoménom mobility pracovnej sily. Túto formu mobility chápe ako odcudzovanie človeka skutočnej tvorivej činnosti. (...) Tužinský odhaľuje súčasný liberálny kapitalizmus ako zameraný proti človeku ajeho individualite. (...) Druhú úvahu Generátor myšlienok koncipuje Štefan Murín ako list Dostojevskému. Aj on sa vyrovnáva sodkazom Veľkého inkvizítora vkontexte dejín isúčasnosti. Je presvedčený, že genialita Dostojevského diela spočíva práve vjeho „kontextovom vyžarovaní“.
Michaela Geisbacherová
