Juraj Briškár je pedagógom na Filozofickej fakulte vPrešove. Okrem literárnej vedy tvorí iprózu, eseje akratšie žánre – aforizmy.
Sprievodca nezrozumiteľnosťou predstavuje knihu ako jeden súvislý celok sdesiatkami samostatných častí apersonálnym rozprávačom vich-forme, ktorý tieto časti spája. Briškárove texty dej vpodstate neobsahujú, niektoré majú esejistický charakter, napriek tomu je vnich permanentne silné napätie. Vtejto próze je dôležité videnie, pozorovanie založené na statických idynamických opisoch ana charakteristikách vecí, predmetov – nie ľudí, ale očloveku je tu povedané veľa. Briškárovo videnie má výtvarný ihudobný ráz. Jediná postava knihy – rozprávač – sa pohybuje, pozoruje ahodnotí. Skúma významy všetkého okolo seba. Impresionisticky stvárňuje samozrejmosti, ktoré možno vnímať, ale on ich vidí svojsky, zvláštne, objavne. Ide onevšedné videnie sveta ajeho súčastí. Obdivuhodné sú znalosti znajrôznejších oblastí poznania, čo spravidla vyúsťuje do často ohromujúcich asociácií. Autorov pohľad je zvláštny, niekedy kritický, jeho kritika mieri na to, čo človeka ubíja, čo mu bráni vslobodnom myslení apohybe. Vtakýchto prípadoch ide otexty filozofické, so stovkami sentencií, ktoré podnecujú príjemcu kúvahám. Podobný ráz majú aj štyri jeho publikácie – debut ѱčԾ, ďalej nasledovala Chôdza v Oriente, vanglickom preklade Autumnal furniture ԲǰDz Symetrické pozorovania – ,ktoré sa zvyčajne označujú ako knihy aforizmov. Skôr ich však možno označiť za sentencie, ktoré vznikli zpozorovania, uvažovania aznevšedného videnia sveta. Briškárovi – aforistovi nejde len ohru so slovami, ale ovypovedanie dôležitých právd osvete aočloveku vňom. Kniha Sprievodca nezrozumiteľnosťou sa však od básnickej skratky vaforizmoch líši dlhými, štylisticky výbornými konštrukciami, ktoré svedčia oautorovej precíznej práci sjazykom.
Podobnými estetickými kvalitami zaujme iBriškárova druhá literárnovedná kniha Poetika zmyslového vnímania. Kým prvá – Elementárne situácie v literatúre predstavuje vybrané osobnosti od antiky až po postmodernu asúčasnosť, autor robí široký záber na druhy atypy takej literatúry aautorov, uktorých nachádza elementárne situácie atie sú aj vjeho pozornosti avnímavosti. J. Briškár sa tu predstavil ako literárny vedec afilozof atextami tejto knihy si vybudoval teóriu oelementárnych situáciách akoncepcii filozofických princípov, na ktorých jeho text stojí. Tu už intenzívne začína taký teoretický postup, ktorý sa naplno rozvinul vPoetike zmyslového vnímania (podrobnosti adetaily vumeleckom texte, ktoré vyvolávajú rozsiahle úvahy). Autor si sformoval osobitý pohľad na literárne dielo, keď venuje pozornosť najmä telu postavy ajeho dotyku sdrobnosťami skutočnosti. Analýzou básnických, prozaických afilozofických diel aargumentovaným pohľadom na literatúru niekoľkých storočí dokazuje, že pravda, ktorá platila pred tritisíc rokmi, platí voblasti duchovna idnes. Už vtejto knihe možno zachytiť vyjadrovanie sa sentenciami aaforizmami. VPoetike zmyslového vnímania svoju teóriu oelementárnych situáciách akoncepciu filozofických princípov naplno uplatňuje, ato zväčša esejistickým spôsobom. Sveľkým potenciálom vedomostí apoznatkov prechádza od staroveku po súčasnosť voblasti umenia, uvažuje opostavení umenia vprotiklade kvede atechnike iorozdiele medzi kvalitou anekvalitou vliteratúre. Zaujímavá je konfrontácia medzi skutočnosťou ajej verbálnym stvárnením vumeleckých textoch.
Vcelej tvorbe (prozaickej, esejistickej, literárnovednej iaforistickej) Juraja Briškára možno nájsť spoločné znaky.
Gabriela Rakúsová
