Veriaci majú pravdu, keď hovoria, že ak nahradíme boha vedou, citovo avýznamovo bohaté predstavy holými pojmami, svet stráca zmysel. Ten mu dodáva práve mýtus. Pochopíme ho, keď sa do neho vcítime, emocionálne prežijeme popisované udalosti. Sprostredkúva prosto iný spôsob poznávania: porovnávaním, zážitkom, citom." ana inom mieste píše rovnako dôležité myšlienky: „mýty by mali zostať mýtami. Potrebujeme ich, lebo dajú ľudskej duši oveľa viac, než ponúka veda. Mýtus redukovaný na vedu alebo históriu stráca to najcennejšie - dušu."
Ešte raz opakujem - mýtus apovesť majú veľa spoločného. Myslím, že po uvedených dvoch citátoch mi dobre rozumiete. Povesti, ktoré prináša Zuzana Kuglerová, čítam rád. Aneprekáža mi, keď je tam dojímavostí za vedrá. Či už to boli povesti zo Žilinského kraja Turkova stupaj alebo prvé dva diely románu Rytier azbrojnoš. Netuším, kedy vyjde tretí zväzok tejto trilógie, ale poskytuje mi to, čo mi chýba najviac - duševný odpočinok. Zuzana Kuglerová má dobré pero, jasne sleduje dejovú líniu, má nadpriemernú fantáziu, dokonca vprípade erotiky je tu toho trochu navyše, ale nič to.
Miloš Drastich
Tam, kde Kuglerová koncipuje text sústredenejšie zovretý okolo jednej udalosti (Strážkyňa večnosti Mokoš), sa kzmienenému efektu prinajmenšom blíži. Kratšie útvary sjednoduchším dejom podáva svižne, vucelenej podobe, miestami , predovšetkým vpovestiach oTurkoch, Tatároch aHunoch či vpríbehoch zachytávajúcich sociálne konflikty pánov apoddaných, je badateľný výrazný vplyv folklórnej pôvodiny oživelnú celistvosť ajednotu ktorej sa autorka opiera.
Kuglerovej adaptácie povestí sú vkontexte slovenskej literatúry tematicky prínosné. Autorka ponúka množstvo vskutku pozoruhodných príbehov. Škoda len, že pri ich tvorbe sústredenejšie nekoncipovala metódu prístupu kpredlohám. Výsledný tvar totiž svedčí onešťastne rozpačitom uviaznutí na polceste medzi autorským spracovaním, ktoré by zpredlôh vykresalo nové, epikou fikcie dýchajúce útvary apresným záznamom pôvodiny.
Miloš Ferko
