ղľáԾ
Vjarnom období výrazne stúpa záujem čitateľov, a tým ajpredajnosť publikácií ozdravom životnom štýle. Medzi nepatria ajnasledovné kuchárske knihy, ktoré spája príklon ktypickým slovenským jedlám. tradičná národná kuchyňa jetotiž vstravovaní každého znás hlboko zakorenená...
Vzáplave rozmanitých kuchárskych kníh, príručiek ozdravom stravovaní zdoácej izahraničnej produkcie či ojedinelých regionálnych exkurzií do vývoja stravovania našich predkov saobjavila odborná etnologická publikácia Kulinárna kultúra regiónov Slovenska (Veda – Etnologický ústav SAV 2012). Jejautorkami sú Rastislava Stoličná-Mikolajová (zároveň ajeditorka) aKatarína Nováková, ktoré skúmali prejavy tradičnej kulinárnej kultúry vprvejpolovici 20.storočia, teda vobdobí, keď ešte možno hovoriť onenarušenom systéme stravovania. Vychádzali zterénneho výskumu, rozboru doteraz nepublikovaných archívnych prameňov, dokumentácie aliteratúry. Autorky predstavujú naše kulinárne tradície vetnickom, náboženskom asociálnom kontexte. Venujú sa itomu, akoovplyvnili nové druhy potravín rozvoj stravovania unás, napr. zemiaky, ryža, pohánka, cestoviny, káva, ovčie syry, alenajmä bryndza – symbol slovenskej kuchyne. Zároveň upozorňujú nazaujímavé prvky, ktoré sa knám dostali podvplyvom etnických kontaktov – sušené mäso, červená paprika, múčne jedlá, rituálne pečivá, používanie rozmanitej zeleniny, príprava jedál vkotlíku či všpeciálnych peciach, rôzne úpravy mäsa apod.
Autorky svoj výskum realizovali v22regiónoch Slovenska: abovský, dolnozemplínsky, gemerský, hontiansky, horehronský, hornozemplínsky, liptovský, malokarpatský, myjavský, nitriansky, novohradský, oravský, spišský, šarišský, tekovský, trenčiansky, trnavský, turčiansky, záhorský, zamagurský, zvolenský, žilinsko-kysucký. Vkaždom znich približujú prírodné, národnostné anáboženské pomery, osídlenie astrediská remeselnej výroby. Ďalej čitateľa zoznamujú stradičnými spôsobmi prípravy akonzuácie jedál – čím saobyvatelia živili, čo pestovali, chovali, aký riad používali, včom uchovávali potravinové zásoby, čo jedli vo všedný deň ivo sviatok. Pozornosť venujú ajtypickým obilninovým, kapustovým, zeleninovým, ovocným, mliečnym, mäsovým, pôstnym asviatočným jedlám či nápojom. Vzávere jednotlivých regiónov vybrali zaujímavé recepty ztamojších tradičných kuchýň azároveň literatúru ipramene. Súčasťou publikácie je ajslovník nárečových výrazov. Bez neho by čitateľ asi ťažko pochopil, že babrance sú lekvárové rezance, kacafrc – zeleninovo-zemiakové cesto, lepnik – múčna placka, hičkoše – halušky alebo že chrampapula znamená zapálená slivovica. Mnohé pomenovania majú doáci, resp. slovanský pôvod, ostatné sú prevzaté. Najzreteľnejšie je topri nemeckých (gris, pajšle, kuglof) amaďarských (hurky, réteš, ájoše) názvoch, alecudzieho pôvodu sú ajtie, ktoré väčšina ľudí považuje zaslovenské – bryndza, kľag, geleta…
Autorky zdokumentovali stravovanie ako významnú súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré „možno považovať zajeden znajdôležitejších znakov našej národnej identity“. Obraz slovenskej kulinárnej tradície ukázali vhlbších súvislostiach avnovom svetle. Treba ešte zdôrazniť, že je toprvá komplexne spracovaná publikácia, ktorá je úspešným vkladom „slovenskej etnológie dopoznania národného, regionálneho, ale ajeurópskeho asvetového kultúrneho dedičstva“.
Lýdia Čelková
Ku Kulinárnej kultúre regiónov Slovenska á í Vitamínová kuchárka. Varíme zdravo achutne (GEORG 2012) EvyPaulovičovej. Publikácie spája práve záujem otradičnú kuchyňu. Tá sa naistý čas dostala do úzadia, pretože do „módy“ prišli fast-foody. Vposlednej dobe je však táto tendencia na ústupe. Iste, nemôžeme sastravovať tak, ako naši predkovia, ktorí celé dnipracovali naroliach. Pomiernej úprave však niet dôvodu vyhýbať sa tradičným receptom. Tie sú prítomné aj vo Vitamínovej kuchárke, hoci nie sú celkom zjavné. Autorka čerpá zkuchárskych znalostí našich starých ám aprináša nenáročné recepty zbežne dostupných surovín. Tieto jedlá sú bohaté navitamíny aminerálne látky vhodné pretoho, kto sachce stravovať zdravo azároveň á záujem rozumieť tomu, čo konzumuje. Napríklad vsekcii zelenina autorka spomína všetky druhy zeleniny, ktoré smezvyknutí konzumovať azároveň ichdokážeme vnašich podmienkach dopestovať, aku každému druhu ponúka stručný exkurz doobsahu vitamínov aliečivých účinkov. Prostredníctvom tejto kuchárky sa môžete vyhnúť neurózam adepresiám či znížiť sicholesterol.
Ak hľadáte niečo podobné, aleneviete sijedlo predstaviť hotové, potom tozaiste nájdete vkuchárskej knihe sobrázkami jedál Helenky Lhotovej H.E. L. A. Jednoducho, rýchlo achutne (Slovart – Print 2012). Zapublikáciou saskrýva osobný príbeh autorky, ktorá kedysi vážila 156kilogramov apodarilo sajej schudnúť. Nie je však zástankyňou prísnych redukčných diét, alepestrej, chutnej arýchlej stravy, ktorá vyhovuje najmä pracujúcim matkám aich deti dostatočne zasýti. Inšpirovala saJamiem Oliverom aNigellou ataktiež sasnaží porozumieť tajom africkej kuchyne. Možno tu nájsť naozajstné lahôdky akulinárske kreácie, odjednoduchých cezvegetariánske, tradičné, moderné, exotické až pospomínanú africkú kuchyňu, ktorej venuje celú jednu kapitolu. Listovanie vknihe naozaj evokuje rodinnú atmosféru, ahoci privarení preferuje skôr polotovary anezdravšie úpravy jedál, vyvažuje to rôznymi šalátmi, chutnými nátierkami či dipmi adressingami. Zvlášť dezerty sú nápadité, vhodné na rýchlu prípravu, gazdinka prinich nestrávi celé popoludnie, ale zväčša ibapolhodinu.
bb
