Recenzia
Eva Javorková
21.12.2009

Hra s cudzou kultúrou - Róbert Gáfrik

Róbert Gáfrik: Hra s cudzou kultúrou, Bratislava, Veda 2009

  Vydavateľstvo Veda v edícii monografií Ústavu svetovej literatúry SAV v titule Hra s cudzou kultúrou prináša bližší pohľad na recipovanie staroindických motívov a látok v nemeckej literatúre. Jej autorom je anglista a germanista Róbert Gáfrik so záujmom o sanskrtskú a hindskú literatúru, ktorý v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg. Hoci existuje niekoľko prác o recepcii indickej kultúry v nemeckej literatúre, publikáciu, ktorá by porovnávala diela využívajúce staroindické motívy s reálnymi staroindickými myšlienkovými systémami však medzi nimi nenájdeme. Hra s cudzou kultúrou je preto jedinečnou príležitosťou dozvedieť sa viac o odlišnostiach medzi staroindickou realitou a obrazom, aký o nej vytvorila nemecká literatúra.

  V úvode autor ponúka stručný dejinný prehľad problematiky. Ťažisko práce spočíva v analýze konkrétnych literárnych diel, ktoré využívajú indické motívy. V kapitolách sú analýzy textov popredných nemeckých spisovateľov: báseň Paria a balada Boh a bajadéra od J.W. Goetheho, poviedka Oči večného brata od Stefana Zweiga, „indická báseň“ áٲ od Hermanna Hesseho, epos Manas od Alfreda Döblina a novela Vymenené hlavy od Thomasa Manna. Pri svojej komparatívnej analýze Gáfrik vychádza z geografickej aj ideovej vzdialenosti skúmaných kultúr a k problematike pristupuje komplexne. „Čo tieto diela vypovedajú o staroindickej kultúre? Nakoľko je obraz, ktorý o nej ponúkajú, pravdivý? Ako a do akej miery prispievajú k medzikultúrnemu dialógu? - to sú len niektoré z otázok, ktoré si autor kladie, aby naplnil cieľ svojej práce: „začleniť analyzované literárne diela do totality sveta, do ktorého svojím prostredím patria.“ Róbert Gáfrik prezentuje pravdepodobné zdroje inšpirácie autorov, ich postoj k staroindickej kultúre, možné príčiny zapracovania exotických motívov do tvorby, ako aj mieru odklonu obsahu pojmov od ich významu vo východiskovej kultúre. Na viacerých miestach dokladá ako zdroj inšpirácie príbehy z védskej literatúry.

  Publikácia je určená predovšetkým čitateľom s dobrou orientáciou v európskej (nemeckej) literatúre a znalosťou indického kontextu (najmä filozofického a náboženského). Autor v analýzach ponúka konkrétne ukážky nemeckých a sanskrtských textov (i s prekladom), čo publikácii priamo dodáva medzikultúrny rozmer. Vďaka hutným vysvetľujúcim pasážam k pojmom indickej filozofie (napr. véda, dharma, karma, mókša) však dielo obohatí aj poznanie negermanistov a neindológov a môže sa stať jedným z impulzov na hlbšie štúdium staroindickej filozofie a kritickejšieho prijímania „právd“ nachádzaných v umeleckej literatúre. Posledné stránky práce patria prílohe o zdrojoch Goetheho inšpirácie, ako aj rozboru Feldekovho prekladu Boh a bajadéra. Pohľad prekladateľa-komparatistu tu opätovne ukazuje, aká dôležitá je správna interpretácia pre adekvátne pretlmočenie.

  Ak sa zaujímate o nemeckú či hindskú literatúru, alebo máte blízko k prekladu, určite si nájdite čas na Gáfrikovu Hru s cudzou kultúrou.

Eva Javorková