ղľáԾ
Kniha, ktorá rastie, košatie
Milá Saša, ty vieš, že epištola – forma listu, je vnašej dobe akýsi polodopis, pretože už čoraz zriedkavejšie píšeme rukou aposielame poštou. Pritom azda každého znás rukou písaný list poteší. Ja si dokonca takúto korešpondenciu odkladám, ako to robili kedysi moje secesné praprababičky, prababičky, možno ibabičky, ktoré boli mladé medzi dvoma svetovými vojnami. Ja ti už posielam elektronickú epištolu našej doby, však ty rada nahliadaš i do možných budúcich svetov. Urobila si tak vrománe pre dospelých Antihrdina ajvnádhernej detskej knihe Strom.
Dychtivo som sa začítala do knihy, ktorá je postapokalyptická rozprávka sekologickým ietickým posolstvom. Jej rádius zasiahne tak ajdospelákov, lebo cez tento príbeh pre deti majú postavenú verziu budúcnosti, aká môže nastať. VStrome je to svet úzkosti – pustatina. Prázdnota, sucho, ustavičné slnko, lebo tma neexistuje.
Podivné kotkodavce, pripomínajúce dávne vtáky aešte hrivnatí dvojnožci, používajúci skomolenú dávnu ľudskú reč. Tí sa stávajú smrteľnými nepriateľmi kotkodavcov. Pretože si spomenú na niekdajší oheň, na ktorom by si kotkodavcov mohli upiecť azjesť. Z popraskanej zeme sa statočne pretláča chudorľavý malilinký strom, celkom posledný na tejto pustatine, zktorého by si mohli urobiť onen plameň. Našťastie, strom má svojho strážcu...
Ale ty si napísala knihu predovšetkým pre deti. Tie si dokázala dostať do iného sveta než je ten náš. Napriek ekologickým problémom deti dnes žijú ešte vrelatívne šťavnatej prírode lesov, riek, jazier, polí, záhrad, parkov miest..., deň strieda noc. Vtvojej knihe si deti môžu uvedomiť, aký katastrofálny svet by bol ten, keby existovala iba okrová pustatina sjediným malým stromom.
Prirodzene, dystopia pre deti je iná ako pre dospelých. Tvoj príbeh je vyrozprávaný síce snapätím, hororovými momentmi, ale isoslobodzujúcim vibrujúcim humorom, ktorý zvýrazňujú vynikajúce ilustrácie Martiny Matlovičovej vskvelom duete stypografiou Márie Rojkovej.
Deti otvoria knihu, ktorá je vpodstate tiež ako strom: rastie, košatie, naberá nové anové valiace sa udalosti ako strom listy... Deti strhnú najmä dve hlavné postavy: princezná, ktorá mala všetko astrážca stromu Blöeglöek. Deti si asi vydýchnu, keď spočiatku nepriateľská, zápasiaca dvojica si nájde ksebe cestu, lebo dvojnohí opäť už vážne ohrozujú strom. Zachráni ho princeznin plameňomet, ktorý obsluhuje Blöeglöek. Ale ešte predtým zažijú všetci vpustatine zázrak: urputné slnko prestane svietiť, na pustatinu padne hlboká tma, lúč magického svetla napája strom aten, krásne zelený, vmihu narastie až po oblohu, na ktorej sa jagajú hviezdy. To všetko obdivujú obyvatelia pustatiny.
Lenže zelené kúzlo zmizne apustatina je späť. Princezná, opäť zlostná, že nedostala na čelo najjasnejšiu hviezdu uteká, no, ako kedysi Alenka, padá cez dieru dolu dlhánskym tunelom, až sa dostane do zľadovateného podzemia, kde sa korčuľujú čudní starčekovia, teplo naobliekaní. Ďalší vinníci, ktorí pomohli zničiť starý svet, lebo ukradli prírode všetku vodu, stiahli sa do podzemia, kde zamrzla. Vítali princeznú ako svoju kráľovnú vdokonale sebeckom kráľovstve tej ukradnutej vody.
Zatiaľ deti môžu držať palce Blöeglöekovi, ktorý kope studňu, aby našiel vodu na záchranu chudorľavého stromčeka adokonca sa knemu pridajú idvojnohí bývalí ľudia. Berieš deti na ďalšie dobrodružstvá sprekopávaním sa pri hľadaní vody do najrôznejších svetov, kým nevytryskol životodarný gejzír, strom nádherne narástol aopäť padla teplá noc. Ešte deti prejdú dobrodružnými kapitolami – princezná sa dostane späť do paláca, kde jej nechýba vôbec nič, ale túžba astrom vpustatine jej nedajú pokoj.
Deviati starčekovia, ktorí kedysi ukradli vodu ateraz o ňu prišli, by ju chceli ľsťou dostať späť, ba ešte ilapiť slnko do siete. Ale zákon všetkých rozprávok – víťazstvo dobra nad zlom – si, Saša, dodržala. Zpustatiny sa stal opäť krásny zelený svet aprincezná sdrakom žili vedľa seba a nádherného stromu šťastne.
Jana Bodnárová (1950)
Poetka, prozaička, autorka pre deti. Píše i rozhlasové hry a televízne scenáre. Venuje sa aj prezentácii video performancií vdomácich izahraničných galériách. Je držiteľkou radu významných literárnych ocenení (Cena Ivana Kraska, Cena Bibliotéky, Cena Márie Ďuríčkovej) a vo finálovej desiatke Ceny Anasoft litera sa ocitla trikrát (2009, 2019, 2020).
