ղľáԾ
Patrick Modiano, autor nevyčerpateľnej témy pamäti,zabúdania a hľadania, ktorého vety, myšlienky atémy prechádzajú zjednej knihy do druhej, zakaždým vytvoria niečo nové anikdy sa neminú, nám nedáva jasné odpovede, len priame otázky.
Vpriebehu jedného roka nám vydavateľstvo Marenčin PT predstavilo dva romány francúzskeho spisovateľa Patricka Modiana Dan Jurkoviča. Prvým znich je Aby si sa nestratil vnašej štvrti, ktorého originál vyšiel vroku 2014, len krátko predtým, ako Švédska akadémia udelila Modianovi, „Marcelovi Proustovi našich čias“, Nobelovu cenu za literatúru za celoživotné dielo aza „umenie pamäti, ktorým oživil najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odhalil svet okupácie“.
Tieň reality
Román sa začína citáciou zo Stendhalovej knihy Život Henryho Brularda, ktorá trefne vystihuje hlavný rámec románu: „Nemôžem zachytiť realitu udalostí, môžem ukázať len jej tieň.“ Prostredníctvom spomienok arozpomínania sa hlavnej postavy Jeana Daragana sa ponárame do dávno zabudnutej minulosti tohto staršieho spisovateľa, ktorému jedného dňa doma nečakane zazvoní telefón. Neznámy muž vtelefóne tvrdí, že našiel jeho adresár achcel by sa sním stretnúť, aby mu ho vrátil. Na stretnutí sa ukáže, že neznámy Gilles Ottolini chce ojednej osobe zjeho adresára zistiť viac. Jean si však na osobu Guyho Torstela nespomína. Toto iďalšie stretnutia či prezretie „spisu“, ktorý od Ottoliniho priateľky Chantal dostane, však odomknú dvere Daraganovej pamäti atá pred čitateľom postupne odhaľuje jeho minulosť. No namiesto toho, aby spomínaním na minulosť závoj tajomna striasala, čím ďalej, tým viac ju doň zahaľuje.
Vrománe sa prelínajú tri časové roviny: spomienky Daragana na neľahké detstvo avyrastanie bez rodičov u známej Annie Astrandovej, spomienky na jeho mladosť anapokon súčasnosť. Jeho rozpamätávanie predstavuje práve to, čo Stendhal nazýva „tieň“ reality. Aká bola pravda? Čo sa skutočne stalo? To sa čitateľ môže iba domnievať: má možnosť čítať len odraz reality zapísaný vDaraganovej pamäti, na ktorú sa s pribúdajúcim vekom dá čoraz menej spoľahnúť: „Keď bol mladší, takáto záhada, hoci zdanlivo bezvýznamná, ho niekedy vedela zamestnať na celé dni, keď na ňu zanovito hľadal odpoveď. Ahoci išlo odrobučký detail, prežíval pocit úzkosti aneúplnosti, až kým ho správne nepripojil kcelku ako stratený kúsok puzzle. Niekedy to bola veta či verš, ku ktorým nevedel priradiť autora, niekedy iba meno. ,Silvy-Rosa. Módne krajčírstvo. Rue Estelle. Marseille.‘ Zavrel oči apokúšal sa sústrediť. Mysľou mu prebehlo slovo, ktoré akoby sa mu spájalo stouto etiketou: ,Číňanka.‘ Musel by mať trpezlivosť aponárať sa do hlbokých vôd, aby našiel prepojenie medzi ,Silvy-Rosa‘ a ,Číňankou‘. On však už niekoľko rokov nemal síl vypäť sa ktakému výnimočnému výkonu. Nie veru, bol už pristarý, radšej už len ležal naznak na hladine...“
Neviditeľná autobiografia
Patrick Modiano nás spomienkovým odrazom reality konfrontuje sotázkami: je realita uchopiteľná? Ak áno, do akej miery? Akú rolu vzhľadom krealite zohráva pamäť azabúdanie? Je napríklad vôbec možné napísať objektívnu autobiografiu? Pri Daraganovi pozoruje jeden dôležitý jav: naše spomienky na určité obdobie života sa často nezhodujú so spomienkami, ktoré si o nás a o tom období zachovali prítomní svedkovia. „Až si môžete klásť otázku, či pátranie po stratenom čase nie je márnou snahou, zakalenou zabudnutím a spomienkami, pri ktorých sa nakoniec začnete pýtať, či nie sú vymyslené.“
Slovenský preklad románu Okružné bulváre uzrel svetlo sveta pri príležitosti 50. výročia publikácie francúzskeho originálu, ktorý bol ocenený Veľkou cenou Francúzskej akadémie v roku 1972. Ide oposledný román tzv. okupačnej trilógie, vktorom sa autor zameral na zobrazenie francúzskej reality počas druhej svetovej vojny akolaborácie snacistami, anebál sa to robiť otvorene a priamo.
Román opäť raz otvára smerodajný citát, tentoraz zpera Arthura Rimbauda: „Keby som len mal predchodcu kdesi vdejinách Francúzska! Ale kdeže, nikde nič.“ Rozprávač príbehu Serge Alexandre nás berie na strastiplnú cestu do spoločnosti pochybných osôb, ktoré očividne ťažia zaktuálnej vojnovej situácie, aby tam našiel svojho dlho hľadaného otca, sktorým stratil kontakt ešte vmladosti po zvláštnom zážitku s ním.
Otec vystupuje pod menom barón Chalva Deyckecaire apôsobí ako účtovník aporadca pre ďalších dvoch vojnových profitérov: vydavateľa bulvárnych kolaborantských novín Jeana Murailla a bývalého legionára Guyho de Marchereta. Obaja Deyckecaira využívajú na svoje nekalé obchodné aktivity aponižujú výmenou za to, že ho neudajú pre jeho židovský pôvod: „(Otec) visí na každom ich slove. Naťahuje sa k nim; hlavy oddeľuje len pár centimetrov. Ešte kúsok ajeho čelo sa prilepí kMuraillovmu či Marcheretovmu. No len čo sa knemu otcova tvár priblíži viac než treba, Marcheret mu zovrie líce medzi palec aukazovák apomalým pohybom mu ho skrúca. Otec sa chce odtiahnuť, Marcheret však nepustí. Niekoľko minút ho takto drží azosilňuje tlak prstov. Niet pochýb, že otec pociťuje ostrú bolesť. Na líci mu ostane červená stopa. Zľahka si knej prikladá ruku. Marcheret mu vraví: ,Však ja ťa odnaučím zvedavosti, Chalva...‘ Aotec: ,Áno, Guy... Dobre hovoríš, Guy...‘ ausmieva sa pri tom.“
Serge Alexandre sa Muraillovi predstaví ako románopisec aten mu následne navrhne, aby napísal nejaký článok pre jeho časopis. Alexandre sa chopí príležitosti dostať sa do tesnejšej blízkosti svojho otca avydá sa na cestu vtierania afalošných komplimentov, ktoré ho majú vhýrivej spoločnosti týchto podivínov udržať. Otec syna nepoznáva. Spozná ho až úplne na konci príbehu, keď sa syn kotcovi prizná po tom, čo ujdú ukradnutým autom pred hroziacim nebezpečenstvom, a pasák, čo ho mal previezť cez belgickú hranicu, ho zradí. Čo si však syn ootcovi skutočne myslí? Cíti knemu niečo? Autor nás necháva na pochybách, aké azda sám prežíval voči svojmu židovskému otcovi Albertovi Modianovi, ktorého život počas okupácie mal podľa všetkého tiež svoje temné stránky.
Patrick Modiano, autor nevyčerpateľnej témy pamäti,zabúdania a hľadania, ktorého vety, myšlienky atémy prechádzajú zjednej knihy do druhej, zakaždým vytvoria niečo nové anikdy sa neminú, nám nedáva jasné odpovede, len priame otázky. A napriek tomu, že sme jeho autobiografiu nikdy nečítali, máme pocit, že ho vrozprávačovi či vpostavách dôverne spoznávame. Je to on, jeho pamäť, jeho spomienky, jeho zabúdanie, jeho sny a fikcia.
Aký odkaz si môžeme ztýchto Modianových diel vziať? Nestraťme sa apamätajme. Aak sme náhodou zabudli astratili sa – spomínajme, aby sme sa opäť našli.
Kristína Svrčková (1994)
Vyštudovala prekladateľstvo atlmočníctvo na FiF UK vBratislave. Venuje sa najmä umeleckému prekladu anglofónnej a frankofónnej prózy a tlmočeniu vo francúzskom jazyku. Pre vydavateľstvo Artforum preložila tetralógiu ročných období od škótskej spisovateľky Ali Smith agrafickým románom Vo vlnách nadviazala spoluprácu svydavateľstvom Absynt, pre ktoré vsúčasnosti pripravuje preklad knihy áľDZٱ od franc. spisovateľa E. Carrèra.
Patrick Modiano: Aby si sa nestratil vnašej štvrti
Preklad: Dan Jurkovič
Bratislava: Marenčin PT, 2022
Patrick Modiano: Okružné bulváre
Preklad: Danl Jurkovič
Bratislava: Marenčin PT, 2022
