ղľáԾ
Vydavateľstvo Modrý Peter sa roky zameriava na kvalitnú súčasnú domácu aj inonárodnú básnickú tvorbu nielen pre dospelého čitateľa. Tentoraz vydalo zbierku básní pre deti s podporou startupového projektu, ktorým chcelo poukázať na situáciu sbieloruskými médiami aknižným trhom. Po roku 2020 apotlačení protestov totiž došlo k ďalšiemuobmedzeniu slobody prejavu, mnoho nezávislých médií zaniklo, prípadne boli označené za extrémistické,viacero novinárov zatkli. Jedným znich bol Andrej Skurko, ktorého len nedávno prepustili z väzenia.
Autor zbierky Oslonoch ajazvecoch (a trochu aj odeťoch) bol šéfredaktorom najstarších bieloruských nezávislých novín Naša Niva. Básne pre deti písal vo väzení pre svojho syna Tamaša. Slovenský básnik, publicista, literárny vedec avydavateľ Peter Milčák publikovaním jeho zbierky tak reaguje aj na represie, ktoré poznačili literárnu tvorbu akultúru Bieloruska.
Zbierka vyšla vbieloruskom jazyku vroku 2022 ajednotlivé básne boli prerozprávané aj vpodobe animácií dostupných na platforme YouTube. Poslucháč si ich môže vypočuť naskenovaním QR kódu na zadnej obálke knihy. Zbierka obsahuje 65 básničiek, ktoré sa odlišujú dĺžkou, ale aj tematickým zameraním. Vbásňach sa kreujú najmä vtipné situácie a príbehy domácich alesných zvierat, ale ajudalosti zo života detí aich rodičov. Texty, ktoré prebásnil prekladateľ z ruštiny, spisovateľ a textár Ján Štrasser, vynikajú rytmom, komickosťou a hravosťou. Niektoré sú konvenčnejšie, iné disponujú nápaditosťou a nonsensom. Vzbierke sa spomína meno chlapca Tomáša (po autorovom synovi Tamašovi), ktorý reprezentuje dieťa aj na druhej strane knihy. Niektoré básne sú interaktívne, čím čitateľa vyzývajú a zapájajú aj do samotného obsahu príbehov („Tomáš, práve nadišiel tvoj čas! Povedz všetkým, kto má aký hlas!“ s. 17). Detskému čitateľovi bude zaiste sympatická konkretizácia jeho reality, ktorá sa v básňach prejavuje predovšetkým vo zvedavosti, objavovaní každodennosti sveta avznačnom využívaní predstavivosti afantázie.
Invenčnosť básní spočíva aj vtom, že zvieratá (najmä vlci alevy) vnich nie sú vykreslené stereotypne, ako to býva vklasických rozprávkach, teda snegatívnymi konotáciami, ale ako postavy, ktoré majú takisto svoje pocity apotreby (básne Dobrý vlk alebo Lev a baránok). Vtextoch je prítomný aj didaktizmus, napríklad v podobneeticky korektného správania sa kzvieratám (báseň ť alebo Psíček býval pri sude), oktorom je možné viesť snajmenším čitateľom ďalšie rozhovory.
Digitálne ilustrácie, ktoré vytvoril Raman Garoška, sú napriek svojej jednoduchosti veľmi detailné, miestami až dekoratívne (napr. vo folklórnych vzoroch na šatách arôznych predmetoch dennej spotreby). Často sa vnich vyskytuje aj text, ten je niekde preložený do slovenčiny, no vo väčšej miere ponechaný vbieloruštine. To môže samostatného čitateľa (predovšetkým prvočitateľa) ochudobňovať o zážitok, napr. pri interaktívnej básni ܳäٴǰ, kde si zvieratá vymenia svoje „hlasy“. Zvuky zvierat majú podobu textu vkomiksových bublinách, ktoré by si čitatelia určite radi vyskúšali prečítať vslovenskom jazyku. Básničky sú však svojím obsahom, ale aj jednoduchosťou jazyka arýmov vhodné najmä pre predškolákov.
Veronika Čigarská (1996)
Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity vPrešove. Pôsobí ako výskumná pracovníčka vodbore filológia vCentre výskumu detskej reči a kultúry na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv.„pٳܰǴǰ“.
