��������

Bratislava, Ikar 2010
Preklad Diana Ghaniová

Kniha o výnimočných ženách a ich výnimočných krokoch je prvotinou americkej spisovateľky, ktorá nás zavedie do svojrázneho južanského mesta Jackson v štáte Mississippi v 60. rokoch. Ešte tam vládnu prísne spoločenské pravidlá a dodržiavajú sa rozdiely medzi čiernymi a bielymi obyvateľmi. Hrdinkami sú čierne slúžky, staršia, múdra Aibileen, ktorej syn zahynul pre nedbanlivosť na pracovisku, a jej najlepšia priateľka Minny. Tá sa stará o svoje štyri deti a muža pijana. Príbehy ústredných postáv sa prelínajú s osudom farmárskej dcéry, absolventky Univerzity Ole Miss, ktorú všetci v meste volajú Slečna Štíhla. Hoci matka by ju najradšej vydala, ona má iné plány – chce sa stať spisovateľkou, preto si hľadá prácu vo vydavateľstve Harper&Row. Pokus jej nevyšiel, ale dostala dobrú radu: „...píšte o tom, čo Vás trápi, najmä ak to netrápi nikoho iného“. V Jackson Journal našla príležitosť – odpovedá na listy čitateľov a radí im v rubrike slečny Myrny. Nikdy sa nezaujímala o domácnosť, a tak hľadá pomocníčku. Skúsila to s Aibileen a podarilo sa. Dokonca ju inšpirovala aj literárne, rozhodla sa, že z pohľadu čiernych slúžok a opatrovateliek spracuje prístup bielych zamestnávateliek k nim. Nápad bol, ale nájsť také černošky, ktoré by boli ochotné hovoriť, to bolo už ťažké. Hoci projekt bol tajný, výpovede anonymné, zavládol medzi slúžkami strach. Poburujúce obmedzenia, udržiavanie starodávnych tradícií a spoločenských princípov, ale najmä najnovšie udalosti v meste pomohli prelomiť bariéru mlčanlivosti. Kritické postrehy Slečny Štíhlej, smutné spomienky, ale aj humorné príbehy a udalosti v bielych rodinách vykresľovali profil ich zamestnávateliek. Kniha vyšla a rozbúrila verejnú mienku v meste. Dramatické zvraty a udalosti nedali na seba dlho čakať. Bolo to však víťazstvo obyčajných, no predsa výnimočných žien. Farba citov sa stala nielen bestsellerom, ale pripravuje sa aj jej filmové spracovanie.