��������

Obyčajný chlapec je príbehom šestnásťročného Samuela, v ktorom sa počas niekoľkých dní na začiatku prázdnin odohráva vnútorná premena. Samuel vyrastá iba s mamou, ktorá sa po tragickej smrti manžela snaží udržať domácnosť a syna v akomsi morálnom poriadku. Ich vzťah je síce založený na láske, no do značnej miery je poznačený traumatickou udalosťou z minulosti. Samuel je vykreslený najmä ako introvertný a citlivý typ, ktorý prechádza pubertálnym obdobím. Vzhľadom na vnútorný rozkol, ktorým žije, sa nedokáže matke naplno otvoriť. Ich komunikácia je preto z veľkej časti založená na neverbálnych signáloch, nedorozumeniach a nevyjadrených obavách. Okrem toho je Samuelova matka silne katolícky založená, čo značne formuje Samuelov hodnotový rebríček. Samuel počas leta oslávi šestnáste narodeniny, a tak ako mnohí v jeho veku zápasí s vlastnou sexualitou a hľadá odpovede, ktoré mu okolie nedokáže poskytnúť. Krištof vykresľuje danú postavu s citom a predostiera nám jeho vnútorný svet – myšlienky plné obáv, túžob a zvedavosti. Román tak ponúka čitateľovi ucelený pohľad na dospievanie v dobe vplyvu sociálnych sietí a sexuálnych pochybností: ,,Samuel. To som ja. Rád by som povedal, že som o niečo zaujímavejší ako naše mesto, ale klamal by som. Nie je na mne nič dobrodružné. Som len chudý pätnásťročný (čoskoro šestnásťročný) chlapec, ktorý práve ukončil prvý ročník na strednej. Pre ľudí v škole som neviditeľný a som za to neskutočne vďačný.” (s. 8)

Jedným z hlavných motívov románu je hľadanie vlastnej identity – sexuálnej, spoločenskej, aj tej osobnostnej. Samo si uvedomuje, že sa od svojich rovesníkov líši, no nedokáže to presne pomenovať. Na ceste vlastného prijatia sa často dostáva do hraničných (a niekedy naozaj vtipných) situácií, kde sa musí konfrontovať s vlastným strachom z odhalenia. V románe rezonuje najmä téma coming outu a Samuel sa k takémuto rozhodnutiu skôr či neskôr dopracuje. Má obavy z reakcií svojho okolia, či už ide o jeho mamu, najlepšiu kamarátku Kamilu či suseda Jakuba, ktorý je rovnako stredoškolák a do ktorého sa (nielen) platonicky zamiluje. Je to práve Jakub, s ktorým Samuel nadviaže silné puto a s ktorým sa dostáva do situácií, kde sa odhaľujú charaktery obidvoch postáv. Autor tu veľmi schopne zobrazuje napätie medzi túžbou byť milovaným a reakciami okolia. Nebojí sa pritom dotknúť ani ťažkých tém, akou je napríklad znásilnenie. Román v tomto ohľade nezakrýva realitu, ale ukazuje ju takú, aká sa v skutočnosti odohráva – v tichosti, v hanbe a v izolácii.

Silnou stránkou románu je reflexia digitálneho priestoru. Zoznamovacia aplikácia je pre Sama jedinou formou kontaktu, kde sa môže stretnúť s chlapcami, ktorí zažívajú rovnakú životnú situáciu. V online priestore sa stretáva s falošnými identitami, manipuláciou a rizikami, ktoré si ako mladý chlapec nedokáže vonkoncom predstaviť. Autor tak zobrazuje realitu online priestoru, kde sa mladí queer ľudia snažia nájsť niekoho, kto by im porozumel. Román tu v tomto ohľade nadobúda miestami didaktický rozmer – upozorňuje na nebezpečenstvá internetu a na anonymitu, za ktorou sa skrýva viac ako len nevinné dobrodružstvo.

Hoci Obyčajný chlapec je výrazným príspevkom do literatúry pre mládež, nevyhne sa šablónovitosti. Nie je to chyba samotného autora, ide skôr o žánrové obmedzenie. Krištof tu priestor žánru využíva naplno, no jazyk samotného protagonistu miestami pôsobí priam didakticky, čo uberá na mimetickosti a miestami znižuje vierohodnosť toho, ako mladí ľudia komunikujú. Cieľ autora prehovoriť k mladému čitateľovi s výchovným úmyslom je v tomto zmysle jasný. Našťastie, tento dojem zachraňuje použitie expresívnych výrazov, ktoré pôsobia oveľa autentickejšie a lepšie vystihujú spôsob, akým tínedžeri dnes komunikujú. Napriek tomu je Obyčajný chlapec silným a autenticky napísaným románom o dospievaní a hľadaní seba samého.