ղľáԾ
Poetka Ružena Šípková má na svojom konte okrem šiestich básnických zbierok aj odbornú publikáciu, vktorej sa venuje problematike sociálnej práce sklientmi trpiacimi schizofréniou. Autorka svoj široký rozhľad pretavila aj do najnovšej zbierky snázvom Moje srdce hrá na rozladených bicích, kde okrem hudby spomína na nevlastného otca, pozoruje prosté veci anevynecháva ani účinky pandémie koronavírusu na našu spoločnosť.
Šípkovej najnovšia zbierka je rozdelená na päť častí. Prvú nazvala Aktualizácie do hlavy ahumorne, miestami spríchuťou sarkazmu, vnej opisuje činnosti každodenného života. Básne v tejto časti sú krátke, no autorke stačí obmedzený priestor na to, aby včitateľovi zapálila plamienok emócie. Verše sú naplnené pocitom frustrácie, ktorý vlyrickej subjektke vyvoláva napríklad blížiaca sa „štyridsiatka“, túžba dožiť sa „stovky“ či zamýšľanie sa nad vlastnou technickou neschopnosťou, keď sedí pri počítači apripadá si „žalostne zastaraná“.
Pri čítaní tejto časti sa čitateľ cíti ako na hojdačke – vistom momente je naplnený harmóniou, spolu slyrickou subjektkou prežíva radosť zjej veršov, ktoré „dokážu zobúdzať“, kým ona sama sa nevie prebrať „ani za svet“. Vzápätí však uvažuje ovlastnej smrti, túži zovrieť ako voda a „premeniť sa na paru“, kritizuje konzumnú spoločnosť anezmyselnú snahu zmeniť svoje návyky (báseň veľkým hitom).
Druhú časť zbierky autorka pomenovala Za múrom zo zvuku gitár. Auditívny signál vopise múru napovedá, že básne budú ozvláštnené akoby neustálou prítomnosťou hudby. Apresne tak to aj je. „Stará introvertka“ neustále vyhľadáva dobrodružstvo atúži sa cítiť ako „tigrica“. Vzrušenie však nevyhľadáva na bujarých večierkoch. Bohato jej postačia melódie bluesu či jazzu, ktoré okamžite napĺňajú jej vnútro pokojom aharmóniou. Neustála prítomnosť akustických vnemov (trúbky, saxofóny, flauty, klarinety) dotvára atmosféru klubu naplneného kvalitnou hudbou, cigaretovým dymom a rozhovormi kdesi vcentre mesta.
Po hudobno-poeticky ladenej časti nasleduje cyklus básní venovaných autorkinmu nevlastnému otcovi Mgr. Miroslavovi Košťanymu snázvom Vyšlo zteba slnko. Básne vtejto časti sú presiaknuté spomienkami na nevlastného otca. Zobrazujú prežívanie tragédie avyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby. Liekom na bolesť sa stáva činorodosť asnaha neuzavrieť sa do seba. Verše obsahujú úvahy osmrti, ale aj oživote aporozumení s tými, ktorí na tomto svete zostávajú.
Počas prvej vlny pandémie koronavírusu, keď vznikla časť zbierky snázvom Zošit vkaranténe, autorka vnímala zmenu myslenia aživota, ktorý sme pred pandémiou poznali. Básne vtejto časti sú plné paradoxov. Ľudia včase pandémie považovali za svojich najbližších mŕtvych ležiacich na cintoríne avrámci veľkonočných tradícií muži vymieňali vedrá vody za dezinfekcie. Cintoríny sa stali únikom pre zodpovedných jedincov, atak aj lyrická subjektka považovala za vrcholný cestovateľský zážitok návštevu seredského agalantského cintorína. Básne zachytávajú znepokojenie plynúce zo spôsobu, akým sa ľudia počas koronavírusu snažili kultúrne vyžiť, keď sauchyľovali ksledovaniu „live stream koncertov“ a spoločnosť im robili iba „srdiečka azdvihnuté palce“. Autorka so značnou dávkou irónie vykresľuje, ako pandémia „utužila blízke vzťahy“ – „mama prirástla ku krížovkám“ a„ja knotebooku“. Smutný obraz, ktorý sa vobdobí koronavírusu stal realitou.
Posledný oddiel snázvom Podenka ponocuje je presýtený rôznymi typmi metafor. Auditívne signály vyvoláva časté kvapkanie vody. Chromatické slovné spojenia ako „čierne noty“, „sivá realita“ či „čierna cigareta“ posilňujú myšlienky týkajúce sa smrti. Veď aj podenka prežíva všetky vzrušujúce momenty počas hlbokej noci apo tom, čo spoznáva bolesť, zomiera. Ato ešte skôr, „než sa naučí žiť“.
Ak autorka zvažuje, že vbudúcom živote namiesto seba pošle kaskadéra (báseň nehovorím že život je úplne na figu), môžeme byť vďační, že tak neurobila vtomto živote. Zbierka vsebe ukrýva zvláštnu silu, ktorá čitateľa núti zamyslieť sa nad vlastnými životnými hodnotami avzťahmi ksvojmu okoliu. Apráve takýto typ poézie môžeme vdnešnej dobe považovať za hodnotný. Zbierka je naplnená emóciami každého druhu ahlavne – je autentická.
Ružena Šípková: Moje srdce hrá na rozladených bicích
Trnava: Libros, 2021
