ղľáԾ
Robert Kačeňák: Narkissos
Košice, Vienala 2003
Jeden zocenených prozaikov minuloročného Literárneho Zvolena svoje prozaické 78 stranové dielko situoval do obdobia mýtickej antiky. Ako už napovedá názov, ústrednou postavou prózy na rozhraní poviedky anovely je starogrécky mladík Narcis. Hoci autor dej prameniaci zmytologických príbehov a bájí uspôsobil mierne pre svoje potreby vymysleným veštcom Pýtiom zParnassu – ktorý nielen zasiahne do príbehu Narkissa aEcho, ale oveštbu ho požiada aj samotná Afrodita ajej syn Eros – hlavnou témou zostáva príbeh lásky, končiaci tragicky.
Echo je presvedčená, že Narkissos opovrhol jej láskou, zahynie vpriepasti a žiadostivé nymfy sú presvedčené, že krásny mladík si zaslúži trest. Afrodita doženie utrápeného Narkissa ksamoľúbosti: „Marilo sa mu niečo oEcho aotom, že tá pomätená krava, ktorá snikým nevedela nájsť spoločnú reč (!), skočila zo skaly.“ (s. 66), aten sa vsnahe priblížiť kvlastnému odrazu na hladine jazera utopí.
Vcelej próze dominuje er-rozprávač, ktorý nezasahuje do deja a neutrálne opisuje udalosti – malou výnimkou je na s. 40 poznámka oDióninej kráse, keď sa ozve hlas autora, aešte fakt, že postavy príbehu majú vedomosti dnešných ľudí oreáliách vtedajšieho sveta. Tak Narkissos predpovedá Echo, že znej raz bude stará grécka báj, nájdeme tu aj predpoveď o„premene“ Afrodity aEróta na Venušu aKupida. Na pozadí príbehu zhedonistickej Boiótie akoby sa ozývalo idnešné slastné užívanie šťastných a zaľúbených. Úvahy ozložitom usporiadaní sveta, zmysle života a jeho smerovaní stoja mimo tejto koncepcie. Kačeňák azda naznačuje odpoveď aj pre mladú slovenskú prózu: netreba sa jednostaj vliecť vzávese za vonkajšou aktuálnou skutočnosťou atou, ktorú nám ponúkajú médiá. Východiskom môže byť hoci aj pôdorys deja čerpajúci z antickej tradície, veď vnašej poézii žije dodnes. Prirodzene nám tak ale vyvstane otázka, aký zmysel má takáto próza?
Odpovedí je niekoľko: môže byť pomôckou pre silných štylistov (a Kačeňák tieto ambície naznačuje), ponúka inú optiku aoslobodenie od vnímania ťaživých skutočností. Anapokon môže ponúknuť aj nazeranie na lásku ako ľudský a telesný cit, ktoré vyvoláva včitateľovi rad otázok aodpovedí súvisiacich shodnotou a kvalitou ľúbostného vzťahu.
Autorovi možno vytknúť jeho nesmelosť pri budovaní príbehu, či dokonca pripomenúť, že niekedy príliš fragmentarizuje dej. Napriek tomu treba zdôrazniť, že zvolené slová avety majú svoju stavbu a významovú váhu, čo je veľkou devízou aj do jeho tvorivej budúcnosti. Na záver treba už len dodať, že hoci kniha má jazykového redaktora, nepríjemne pôsobí množstvo prešľapov voči pravopisu.
Vladislav Doktor
