ղľáԾ
Kristína Janegová: Čarovný záhradník
Bratislava: Pars Artem 2020
Poetka Kristína Janegová nie je na slovenskej literárnej scéne žiadnym nováčikom. Po predchádzajúcich dvoch básnických zbierkach Zrkadlenie vٰá (Multikultúra vnás aKZNE SR, 2012) aDosť na dva životy (vo vlastnom náklade, 2016) sa opäť uchádza opriazeň čitateliek i čitateľov. Jej najnovšia zbierka básní má názov Čarovný záhradník avydalo ju vydavateľstvo Pars Artem.
Štýl písania Kristíny Janegovej sa od prvých dvoch básnických zbierok vpodstate nezmenil. Jej krehké apriezračné, väčšinou rozsahom neveľké básne, napísané prevažne viazaným veršom, majú aj tentoraz vsebe nespochybniteľné čaro apoetiku. Akoby vnich znela utajená hudba. Som však presvedčená, že vzáhrade bytia autorky pribudla nová výrazná postava – Čarovný záhradník, múza prinášajúca poetke silnú inšpiráciu.
I. časť knihy nazvaná Naše rána obsahuje ľúbostné básne. Často vnich ide oplatonickú, nenaplnenú lásku, ktorá zďaleka nie je len výsadou ranej mladosti: „Keby si mal / iba pre mňa oči, / mohla by som / do tvojich vôd vkročiť. // Keby si mi dodal / trocha ztvojho šarmu – / isto by som smela / ti po boku starnúť.“ (Keby, s. 8) Lyrický subjekt sa však tejto jednostrannej lásky nechce vzdať: „Pritiahla som fantázii uzdu, / je jediná moja potecha, / no lásky sa nevzdám – / tú si ponechám.“ (Dobrá správa, s. 13) Veď vkonečnom dôsledku ľúbostný cit spôsobuje viac radosti ako smútku: „Vieš hrať sa so slovami, / urobiť sviatok zchvíľky.“ (վš, s. 14) Občasným žiaľom afrustráciám sa ale nikto nevyhne: „Itie chvíle, / ktoré nemohla som zažiť, / už zarastá húštie.“ (Zmena, s. 16) Prvú časť knihy uzatvárajú básne Plavba (s. 20) aʴď (s. 21), vktorých rezonuje itéma fyzickej lásky, no záverečná strofa poslednej básne znova pripomína, že medziľudské vzťahy zďaleka nie sú jednoduché.
VII. časti knihy snázvom Chodník pre peších sa stretávajú rôznorodé témy: nádej, odkaz predkov, rozjímanie, rozum acit, plynutie času, cesta životom, vzťah kBohu, životu aprírode, aznova iláska avzťahy k ľuďom. Odzrkadľujú sa vnej bohaté životné skúsenosti autorky. Nájdeme tu výstižný opis pádu do tvrdej reality: „Vybrala som si / bežeckú dráhu – // zostal len chodník pre peších.“ (Chodník pre peších, s. 35) Kristína Janegová sa však nevyhla ani kritike súčasnej spoločenskej apolitickej situácie: „Múdri sa stiahli do ulity, / svet ovládajú tupí . . . / Plebs vkrčmách / vedie polemiky. // Dnes „navrch“ majú celebrity, / no múdru knihu / málokto si kúpi...“ (Povzdych II., s. 36)
Do III. časti knihy pomenovanej Jesenná nálada sa dostali básne stémami ako seniorský vek, pribúdajúce roky, spomienky, vzťah kľuďom ajkzvieratám, občasná zmätenosť ipochybnosti, ale aj aktivita, radosť zo života anevzdávanie sa snov. Autorka si ponecháva aj svoju zakotvenosť vbežnom, každodennom živote: „Deň dnes iný – / hrabala som lístie. / Aby bol dvor, / ba inebo čisté. // Deň dnes iný – / zbežných dní sa vymyká. // Mala som dnes povinnosti iné – / umlčala vsebe lyrika.“ (Pozdrav zkopaníc, s. 45) Báseň ť je venovaná staroturianskemu básnikovi Gustávovi Rumánkovi, ktorý vroku 2019 tento svet navždy opustil. Vtejto básni ma najviac zaujali verše: „Mať krídla, / keď nohy neposlúchnu.“
IV. časť knihy nazvaná íšԾ sa nesie vpodobnom duchu ako predošlé dve. Objaví sa vnej ale napríklad aj téma bezdomovectva (Pieseň bezdomovca, s. 70).
Knihu Kristíny Janegovej Čarovný záhradník uzatvára V. časť Sentencie, obsahujúca dvanásť krátkych básničiek označených číslami. Sú malé rozsahom, ale hlboké životnou múdrosťou askúsenosťami: „Každým dňom ikaždou nocou / blížime sa kcieľu. / Nechceme však poznať / oňom pravdu celú.“ (3., s. 86)
Vtvorbe Kristíny Janegovej ma oslovujú skôr kratšie básne, ktoré aj vjej najnovšej knihe prevažujú. Jej poézia celkovo dokazuje, že táto poetka chodí po svete sotvorenými očami aotvoreným srdcom ana to, čo sa deje okolo nej, sa snaží dívať svierou, optimizmom a hrdosťou. Nestráca pritom pochopenie, empatiu.
Každý život, každá láska, nech sa nám javia akokoľvek obyčajne, majú vsebe aj nádych voľačoho neobyčajného. Predovšetkým pre človeka, ktorý ich zažíva na vlastnej koži. Myslím si, že hlavná myšlienka básnickej zbierky Čarovný záhradník sa ukrýva vcitáte od Marcela Prousta, ktorý uvádza jej prvú časť: „Buďte vďační za ľudí, ktorí vás robia šťastnými, sú čarovným záhradníkom, pri ktorom vaša duša prekvitá.“ Akeď prekvitá duša poetky, prekvitá aj jej tvorba asvojimi veršami môže obohatiť citlivých avnímavých čitateľov.
