ղľáԾ
Richard Powers: V korunách stromov
Preklad: Samuel Marec
Bratislava: Premedia, 2020
Považujem za cenné, že americký spisovateľ Richard Powers (1957) konečne vyšiel v slovenčine. Akurát škoda, že do nášho jazyka vstupuje knihou V korunách stromov (The Overstory). Hrubá próza sa začína razantne, priam blockbusterovo bombasticky. Deväť hlavných postáv postupne spoznávame v okamihoch, keď im tragicky zomierajú početní príbuzní, keď skáču padákom z horiaceho lietadla, zlyhajú v sľubnej kariére, ich profesori kolabujú na prednáške, tragicky sa zrania pri páde alebo ich takmer uškvarí elektrický prúd.
Zručne napísaný a výborne editovaný úvod pripomína Powersove vrcholné diela, najmä román Stopy pamäti, v ktorom sa čitateľ ponorí do pozoruhodného vnútra muža so zriedkavým Capgrasovým syndrómom, keď pacient vlastných príbuzných považuje za dvojníkov. Lenže tam sa nehoda rozvinula na autentický dramatický príbeh o hľadaní pravdy, zložitosti poznania moderného sveta a ilúziách identity. V korunách stromov sa po tretine prepadá do zarážajúceho schematizmu a nudy.
Ekologické motívy sa objavili vo viacerých autorových prózach, ale až tu im poskytol dominantný priestor, pričom históriu aosud amerických stromov vyrozprával, žiaľ, zaujímavejšie a štylisticky zručnejšie ako motiváciu a konanie literárnych postáv. Príbeh sa rozvíja silene, dej sa zbytočne naťahuje a zvraty (nechcené zabitie, ekologický terorizmus, plánovaná samovražda) vyznievajú nepravdepodobne, a čo je horšie, melodramaticky.
Powers rád epikou sprostredkúva vedu; raz medicínu, inokedy genetiku, neurovedu, kunsthistóriu či kybernetiku, nie náhodou sa ako k jednému zo svojich vzorov hlási k Rakúšanovi Robertovi Musilovi.
„Jedným z mojich umeleckých pôžitkov je znovuobjavovanie samého seba pri každej novej knihe,“ priznal Powers v rozhovore pre prestížny Paris Review. „Ak sa chystáte ponoriť do projektu na tri roky, prečo sa nepozrieť do končín sveta, ktoré sú vám úplne cudzie, a nevydať sa tam na cestu?“
Powersove rozsiahle romány niekedy trpia istou epickou vykonštruovanosťou a prílišnou snahou o myšlienkové posolstvo na úkor estetického pôžitku: svadba nemeckého Žida a Afroameričanky v roku 1939 v románe Č, keď sme spievali orasizme vpovojnových USA alebo pygmalionovská fantastika o umelej inteligencii apseudoautobiografia Galatea 2.2.
Spisovateľ pôvodne vyštudoval fyziku a pracoval ako programátor, dokonca pre člena španielskej kráľovskej rodiny v exile vytvoril prvý softvér na obchodovanie s hedge fondmi v reálnom čase. Aj tentoraz jeden z hrdinov posadnuto pracuje skomputerom, tvorí rozsiahle počítačové hry, ale inak jeho osud súvisí so spletitým príbehom len voľne a nepresvedčivo – keby sa postava vyškrtla, celku by to neublížilo.
Powers priznane nadväzuje na bohatú tradíciu amerických naturalistov. Autorky a autori, často v prvej osobe, zaznamenávali svoje skúsenosti s ničením pôvodnej prírody a krajiny najmä v súvislosti s postupujúcou priemyselnou revolúciou aodmietali americký sen oúspechu aj za cenu ničenia zdrojov agenocídy pôvodného obyvateľstva. Zvlášť si cením pripomenutie zoológa, zakladateľa národných parkov, spisovateľa a priekopníckeho ochranára Johna Muira, ktorého kultové Prvé leto v Sierra Nevade vyšlo v roku 2015 v češtine. V súčasnosti, v dobe klimatickej katastrofy, sa k tradícii nature writing hlási stále viac nových tvorcov a žáner sa rozvíja mnohými podnetnými smermi.
Vďaka biológom ako Daniel Chamowitz dnes vieme, že rastliny disponujú početnými rozvinutými zmyslami, dokonca aj istou formou pamäti. Priekopnícku prácu v tomto smere vykonal Charles Darwin. Už pražský Rabi Löw razil tézu, že všetko živé a neživé sa navzájom spája a tvorí vzájomne závislú jednotu. Podobné tézy teraz spopularizovali náučné bestsellery ako nemecký Tajný život stromov. So stromami máme spoločné korene aštvrtinu génov.
Powersovi sa ambiciózne načrtnutý románový projekt nepodarilo rozvinúť do presvedčivého literárneho tvaru. Drastické ničenie životného prostredia sa dostáva do stredného prúdu kultúry anezostáva už len vgete klimatickej science fiction. Na veľký realistický americký román oantropocéne si však ešte počkáme.
