��������

Do rúk sa mi dostala kniha od Silvie Okáliovej s��názvom Prvé milovanie na gréckom ostrove. Rozhodla som sa nenechať sa viesť slávnym klišéoidným porekadlom „nesúď knihu podľa obalu“, a��hoci obal sa mi zdal zastaraný a��akýsi nedokončený, dala som sa bez akýchkoľvek predsudkov do čítania. Názov knihy znie vzrušujúco – som si istá, že nepochybne zaujme dievčatá, ktoré s��niečím podobným skúsenosti nemajú, no zúfalo po tom túžia. Mňa však, za – podľa môjho názoru – prvoplánovým názvom čakalo jedno veľké sklamanie za druhým.

Kniha sa začína na lodi a��sleduje leto dvoch osemnásťročných dievčat. Už tu sa objaví prvé nedorozumenie, keďže nie je od začiatku jasné, že dievčatá majú byť Grékyne z��Atén. Veď kto sa v��Grécku volá Julka? Túto skutočnosť som ale neriešila – rovnako ani to, že anglické dialógy, ktoré sa v��knihe sem-tam objavia, sú plné chýb – a��nechala som sa dejom viesť hlbšie. Mám sedemnásť rokov, som súčasťou dnešnej mladej generácie – tej, pre ktorú je táto kniha pravdepodobne napísaná. Už na prvých stranách som si ale uvedomila, že jazyk, ktorý autorka zvolila, vôbec nezodpovedá tomu, ako hovoria všetci mne známi tínedžeri. Štýl, veľké písmená a��plytký humor skôr napovedajú tomu, že autorka venuje knihu omnoho mladším čitateľkám. Prečo potom taká „dospelácka“ téma? Myslím, že priemerný vek dievčat, ktoré by si užili a��vychvaľovali túto knihu, je maximálne dvanásť rokov. No keďže je sex jediná téma, ktorú kniha rieši, mám pocit, že to nie je úplne vhodné. Akoby autorka skrátka vydala knihu a��čakala, kto sa na ňu chytí.

Julka a��Margarétka, dve najlepšie kamarátky, sa teda vydajú samé na grécky ostrov, aby po maturite konečne prežili dovolenku ich snov. Nápad je to pekný, škoda, že sa nepodaril. Už na lodi sa objavuje postava Andronika, ktorá Margarétu, rozprávačku príbehu, ovplyvňuje po celý čas. Šialene sa do neho totiž zamiluje a��je ochotná nechať si ním pokaziť celý život. Na ostrove zase pribúda postava chlapca, ktorý nie je dostatočne pekný, tak ho rozprávačka nazýva Kôň. Je to vlastne chlapec, ktorý sa o��Margarétu aktívne snaží (ako postava je ale úplne zbytočný), no ona len opakuje, aký je škaredý a��že ho nechce. Charakter Margaréty je skrz-naskrz negatívny. Fakt, že práve pred odchodom na ostrov Margaréta zistí, že jej otec má milenku a��jej rodičia sa pravdepodobne rozvedú, nič nemení na tom, že keď jej zúfalá matka s��plačom zavolá, Margaréta na ňu nakričí a��ďalej si žije svoj „sen“.

Celá kniha sa točí okolo mužov, čo je podľa mňa úplne v��poriadku – veď chalani sú téma, ktorou sa mladé dievčatá zaoberajú skoro stále. No správanie oboch protagonistiek je nielenže nelogické (veľa tínedžeriek je nelogických), ale aj úplne nereálne. Julka sa za veľmi krátky čas vyspí��asi so štyrmi rôznymi chalanmi. To však nie je to najnereálnejšie. Keď zistí, že s��jedným z��nich – nevie, s��ktorým – je vlastne tehotná, nereaguje nijako zúfalo, vlastne ju to dovedie do situácie, v��ktorej sa vyspí aj s��Margarétou. Absurdné. Margaréta rieši len a��len Andronika, o��ktorom je ale od začiatku zrejmé, že je len ľahkovážny podvodník a��v��skutočnosti k��nej necíti vôbec nič. Do toho však začína riešiť Philipa, ktorého, hoci je rovnako pekný a��zaujímavý, necháva tak, pretože miluje len Andronika. Stále som čakala, ako to s��ním skončí, no v��jednom momente ho autorka akoby vymazala z��príbehu a��už sa ním viacej nezaoberá. Philipos sa teda ukáže ako ďalšia nerozvinutá postava, ktorá sa v��knihe objaví a��zmizne bez hlbšieho zmyslu.

Potom je tu takisto spôsob, akým príde Margaréta konečne o��panenstvo (vec, o��ktorú sa obe priateľky aktívne snažia od začiatku knihy). Po hádke s��Andronikom sa Margaréta ide vyspať s��Philipom, čo nakoniec ale nespraví. Aby toho však nebolo málo, ešte v��tú noc sa v��opitosti vyspí s��americkým turistom, ktorý sa dovtedy v��knihe ani poriadne neobjavil. Aj toto by sa dalo autorke za istých okolností prepáčiť. Nemysliteľný je ale fakt, že na Margarétu nemá takáto traumatická udalosť absolútne žiaden dopad a��ešte v��ten istý deň vbehne do náručia Andronikovi, aby s��ním konečne všetko toto prežila znova.

Podľa môjho názoru chýba knihe akýsi oblúk – úvod, zápletka a��záver. Jediné, čo autorka dodržala, bol začiatok aj koniec na lodi, čo by celkom pekne príbeh uzavrelo. Príbeh ale aj tak skončil bez konca. Margaréta, ktorá má podozrenie, že je tehotná, ale nevie to naisto (a vôbec jej to nevadí), to ani na konci knihy nezistí. Čo ale úplne čitateľa priklincuje, je fakt, že hoci Margaréta po celú dobu tvrdí, že ľúbi Andronika, sa na konci – s��nevyjasneným tehotenstvom na krku – z ničoho nič zaľúbi do Máriosa, jej najlepšieho kamaráta, ktorého dovtedy niekoľkokrát odignorovala. Ale ani to, že sa tieto veci v��knihe dejú – striedajúce sa lásky, nevyjasnené tehotenstvá, hlúpe hádky medzi priateľkami – nie je to najhoršie. Veď všetci sa zhodneme na tom, že dievčatá niekedy naozaj striedajú chlapcov s��pocitom obrovskej lásky a��bezdôvodne sa hádajú s priateľkami. No štýl, akým sú tieto dobrodružstvá napísané, prispieva k��tomu, že čitateľ nielenže protagonistky nechápe, ale ich ani pochopiť nechce. A��to je podľa mňa ten najväčší problém.
��

Denisa Dobrovodová