ղľáԾ
V kontexte talianskej literatúry, súčasnej, staršej ani najstaršej, nejestvuje autor, ktorému by slovenskí prekladatelia venovali takú láskyplnú pozornosť ako Alessandrovi Bariccovi.
Pokiaľ ide o pozornosť zo strany vydavateľstiev, tú Bariccovi venoval takmer výlučne Slovart (okrem Hegelovej duše a kráv zWisconsinu z dielne vydavateľstva Artforum v spojenom úsilí s hudobným festivalom Konvergencie aokrem prvého slovenského vydania ǻ屹á a potom aj վíäťٴ v Kalligrame). Ale k prvému konštatovaniu: Diana Farmošová (Oceán more), František Hruška (Pán Gwyn, Emauzy, Trikrát na svitaní, Smith and Wesson), Dagmar Sabolová (City), Mária Štefánková (Bez krvi, Hrady hnevu, Mladá nevesta), Miroslava Vallová (ǻ屹á, Tento príbeh), Barbora Vallová (վíäťٴ), Stanislav Vallo (Hegelova duša a kravy z Wisconsinu, Á). Vďaka tomuto fenoménu má slovenský čitateľ k dispozícii takmer kompletnú románovú tvorbu tohto vsúčasnosti najúspešnejšieho talianskeho spisovateľa, ktorý nepochybne patrí aj medzi najprekladanejších.
Hviezda od debutu
Vydaním svojho prvého románu Hrady hnevu (1991) nastúpil Alessandro Barrico do rozbehnutého vlaku postmoderného písania. Postmoderna naplno vtrhla na územie talianskej literatúry v roku 1980, keď vo vydavateľstve Bompiani vyšlo Meno ruže, prvý román teoretika postmoderných naratívnych postupov Umberta Eca, ktorý opostmodernom románe písal skôr, ako jeho postupy tvorivo využil. Baricco (1958, Turín) je predovšetkým úspešný spisovateľ, no zároveň je scenárista, hudobný kritik, esejista, moderátor (a autor) televíznych aj rozhlasových relácií, úspešný propagátor literatúry, kníh a čítania. V Turíne absolvoval filozofiu, pričom súbežne navštevoval tamojšie konzervatórium, kde vyštudoval klavír. Jeho prvý román bol mimoriadne priaznivo prijatý kritikou aj čitateľskou komunitou a získal dve významné literárne ocenenia: dostal sa do najužšieho výberu ceny Campiello azískal francúzsku Prix Médicis Etranger. Nasledovali, vnie dlhých časových odstupoch, ďalšie úspešné romány, ktoré sa prekladali do mnohých jazykov, vďaka čomu sa Baricco čoskoro stal jedným znajuznávanejších súčasných talianskych spisovateľov ana jeho ďalší román čakalo netrpezlivo aj medzinárodné čitateľské publikum. Napriek tomuto takmer planetárnemu úspechu čelil Baricco už od čias publikovania svojich prvých románov aj silnej kritike. K jeho najostrejším kritikom patril literárny historik a vedec profesor Giulio Ferroni. Obviňuje jeho texty z gýčovitosti, povrchnosti, manierizmu, vyčíta mu, že si robí reklamu v televízii, že mieša žánre, čo je však legitímny nástroj z arzenálu postmoderného písania.
Metafyzický western
Pred niekoľkými týždňami, teda osem rokov po Mladej neveste, rozšíril úctyhodnú zbierku slovenských prekladov románov Alessandra Baricca titul Á s podtitulom Metafyzický western. Autor sa v rámci svojho vystúpenia na turínskom knižnom veľtrhu v máji 2023 po prvý raz zmienil o tom, že má na svojom spisovateľskom stole western stitulom Á, že ho napísal z lásky k písaniu samotnému, že medzitým ťažko ochorel, prekonal obdobie pandémie a on, Á, tam bol stále prítomný po jeho boku. No pravdepodobne tam bol oveľa, oveľa dlhšie, aspoň od roku 2001, keď vyšiel román City, kde jedna z protagonistiek usilovne píše… western. Pravda, metafyzickosť uvedená v podtitule patrične umocnila dopad na čitateľskú obec (nielen v Taliansku). Nový román mimoriadne úspešného autora bol už i tak veľmi očakávaný, náznak, že pôjde o western, dodal tomuto očakávaniu až akúsi triašku napätia a podtitul prípravu čitateľstva priviedol takmer do dokonalosti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že podľa dostupných štatistík sa vTaliansku v pomerne krátkom čase po vyjdení predalo 100 000 exemplárov. Očakávaniu nového románu obľúbeného autora dodala dramatickú príchuť aj udalosť v jeho osobnom živote: 22. januára 2022 na sociálnych sieťach aj cez oficiálne médiá oznámil, že pred piatimi mesiacmi mu diagnostikovali ťažkú formu leukémie a už má za sebou transplantáciu kostnej drene (v auguste 2023 nasledovala druhá). Len čo sa román (7. novembra 2023) dostal na pulty kníhkupectiev, zaznamenal, ako už bolo spomenuté, neobyčajne vysoký predaj a následne sa rozprúdili diskusie na webových stránkach reflektujúcich dianie v literatúre. Pravdepodobne ani jeden zpredchádzajúcich románov tohto autora nerozčesol čitateľskú obec na dva protichodnejšie tábory snázormi vyhranenými až na ostrie noža. Možno však konštatovať, že nadšenie, očarenie, obdiv, spokojnosť z naplneného očakávania pomerne uspokojujúco prevažujú. V diskusiách, krátkych amatérskych, ale aj dlhých odborných recenziách nachádzame skôr výrazy (okrem vyššie uvedených štyroch substantív) ohromenia, opojenia nie iba Bariccovým štýlom, ale najmä atmosférou, do akej autor svojho čitateľa vťahuje. Ba nájde sa zopár označení tohto románu pojmom spev: a možno práve tento výraz dosahuje najvyšší stupeň výstižnosti. Literárna kritička Sabrina Bordignon vo svojom hodnotení napríklad uvádza: „Prostredie westernu je zároveň reálne aj filozofické, je to prostriedok, vďaka ktorému môžeme podniknúť cestu do nášho vlastného vnútra, je to spôsob, ako sami sebe porozprávať o tom, kým dnes vlastne sme. Western zrkadlí realitu vytvorenú autorom, v mysli sa nám vynárajú drsné údolia z filmu Dobrý, zlý a škaredý… apri čítaní počujeme nezameniteľné tóny Morriconeho hudby. Hudobnosť románu nás väčšmi ako kčítaniu vedie k počúvaniu, slová sa pod rukami autora menia na noty.“ Á Crow je najstaršie zo šiestich detí rodiny, ktorá sa (zrejme) naprieč celou Amerikou dostala na Divoký západ, takmer na pobrežie oceánu. Pokúšajú sa vyrvať prírode zákutie pre život, a keď si ho krvopotne vytvoria, pestujú kone a krotia divoké mustangy. Po smrti otca, ktorého dvaja Indiáni „podrezali s akousi nechuťou, tak to bolo“, zostáva rodina pohromade len dovtedy, kým dosť čudácka matka nevezme so sebou štyri najlepšie kone a nepoberie sa… nik nevie kam. Dospievajúce deti opustia ranč a každý ide svojou cestou. Z najstaršieho, Áa, sa čoskoro stane najchýrnejší pištoľník na celom Západe, zástupca šerifa, potom šerif a nakoniec, vo veku dvadsaťšesť rokov, legenda. Uvedomuje si, že dokonale ovládať pištole (a teda zabíjať!) je vlastne podstatou jeho bytia: a napĺňa ho to čudesným nepokojom. Miluje krásnu atajuplnú dievčinu, volá sa Hallelujah Wood, je beloška, ale ako dieťa ju odvliekli Dakotovia a strávila medzi nimi tri roky, kým ju nevyslobodila vojenská jednotka, pri ktorej Wood, teraz už len potulný felčiar, slúžil ako doktor, a dievčatko, o ktoré sa nikto neprihlásil, si nakoniec osvojil. A keď sa Á na radu svojho Majstra rozhodne po návrate z druhej strany života odložiť kolty, vynorí sa z rodinnej minulosti jediná sestra, Lilith, a zmobilizuje bratov na samovražednú akciu: priamo z popraviska uniesť a zachrániť matku.
Úvahy pred namiereným koltom
Á je knižka mnohých príbehov a každý z nich by sa mohol stať samostatnou knižkou, niekedy románom, inokedy možno skôr novelou. No Baricco ich čitateľovi ponúka v pozoruhodnom pletenci, vktorom sú navzájom spojené a prepojené zábleskmi úvah o podstate ľudského bytia a jej mnohorakých aspektov. Nie nepodobnú mozaiku zostavenú z rovnocenne silných príbehov Baricco ponúkol už v románe Tento príbeh, kde sa jeden znajdrsnejších opisov udalostí po porážke Talianska pri Caporette v prvej svetovej vojne prepletá sdramatickosťou prvých automobilových pretekov, sľúbostným posadnutím bohatej Američanky hlavným hrdinom a jeho vášňou pre rýchle autá a autodrómy. V prípade Áa možno zo zoznamu literatúry, ktorá zapĺňala autorov stôl v rokoch, keď písal svoj román, usúdiť, že podmaňujúci obraz Divokého západu nie je len plodom autorskej intuície a úsilia dodať prostrediu a dejom v ňom drsné a zároveň čitateľsky príťažlivé čaro, ale je v mnohých ohľadoch zakotvený v echu skutočných epizód a pamätných udalostí, v mnohých prípadoch zo stránok čiernej kroniky. Pôsobivý je príbeh sudcu Macauleya, najmä jeho rozhovor s brujou, ktorý je plnokrvnou zrážkou dvoch svetov, obnažením (zrejme už) neprekonateľného konfliktu medzi ich spôsobom vnímania života: sudcov svet je ukotvený v ľudskom spoločenstve, svet čarodejnice v spoločenstve prírodných javov a ich účinkov v konfrontácii so svetom ľudí. V roku 1994 založil Alessandro Baricco vTuríne Školu Holden (Scuola Holden). K názvu ho priviedol zámer vytvoriť školu, z akej by Holdena Caulfielda, mladého protagonistu Sallingerovho románu Kto chytá v žite, nikdy nevylúčili. Študijný program Academia je rozvrhnutý do obdobia troch rokov (pri cene 10 000 € ročne) a tvorí ho približne 500 prednášok a 10 skúšok v rámci jedného roka. Dvojročný študijný program Daimon ponúka rozsiahlu škálu predmetov z oblasti tvorby a kreativity. Cieľom školy je formovať rozprávača, spisovateľa, učiť absolventa, ako narábať so slovom, s výrazom, s fabulou, s námetom… Medzi pedagógmi možno nájsť popredných odborníkov vo svojich odboroch, významných tvorcov, literátov, literárnych kritikov, známych televíznych a rozhlasových pracovníkov, redaktorov a moderátorov.
Pôsobivý príbeh Alessandra Baricca vslužbách viacerých z deviatich Múz má teda, i keď po nezvyčajne dlhej odmlke, dlho očakávané pokračovanie. Pre vnímavého čitateľa je to znovu pôžitok, a tentoraz celkom nový, pretože hrúžiť sa do filozofických úvah pred namiereným koltom je predsa len nevšedný zážitok. Teda… čitateľský.
Stanislav Vallo (1951)
Diplomat a prekladateľ. Vyštudoval taliančinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako veľvyslanec vRíme a v Bruseli. Ztaliančiny preložil diela Umberta Eca, Giovanniho Boccaccia, Dina Buzattiho, Cesareho Paveseho, Itala Calvina, Gianfranca Calligaricha, či Alessandra Baricca. Za prekladateľskú činnosť ašírenie talianskej kultúry dostal Cenu Elsy Morante.
