ղľáԾ
Ako médiá ovplyvňujú súčasnú spoločnosť
Andrej Školkay
Médiá aglobalizácia
Bratislava, Škola komunikácie a médií 2009
Masová semiotická komunikácia ajej prostriedky (masmediálna komunikácia) sa stali v20. storočí mnohostranným spoločenským predmetom skúmania viacerých vedných disciplín. Problematika integrácie ich výpovedí, poznatkov ahypotéz je nanajvýš aktuálna pre teóriu masmediálnej komunikácie, nevynímajúc ani ich filozofickú reflexiu vpodobe rodiacej sa filozofickej disciplíny – filozofie médií. Osobitné impulzy na integráciu poznatkov omasmédiách pochádzajú vsúčasnosti aj zo špecifického spoločenského procesu stručne pomenovaného globalizácia. Tento univerzálny amnohostranný proces zasahuje do osudov kultúrnych spoločenstiev ijednotlivých ľudí. Preto nadobudol svetonázorový status, prejavujúci sa najmä vglobálnej distribúcii interkultúrnych konfliktov vsúčasnosti. Svetonázorový status globalizácie je rozširovaný, upevňovaný aempiricky zjavný aj vpôsobení elektronických masmédií na začiatku 21. storočia. Práve táto súvislosť ma zaujala pri čítaní Školkayovej knihy Médiá aglobalizácia.
Svetonázorový status pôsobenia elektronických médií masovej komunikácie je síce implicitne vcelku knihy, ale zreteľný je vniektorých jej kapitolách. Spomeniem najmä kapitoly oangažovanosti subjektov masmédií vkultúrno-hodnotových konfliktoch tak vrámci kultúrnych spoločenstiev ako aj medzi kultúrnymi spoločenstvami. Azda najjasnejšie anajviac medializované apoliticky využívané sa tieto konflikty prejavili vniektorých moslimských krajinách vkarikatúrach ich náboženských symbolov zo strany niektorých Európanov. Túto problematiku autor predkladá vdobre fundovanej, empirickým materiálom vybavenej 1. kapitole stémami dánskych karikatúr moslimských symbolov anajznámejších medzikultúrnych konfliktov.
Samozrejme, svetonázorový, všeobecne hodnotový aspekt masmediálnej komunikácie je silne akcentovaný takým predmetom skúmania, akým je propaganda, ato aj vmedzinárodnej komunikácii. Sú to najmä kapitoly Oúlohe médií masovej komunikácie apropagandy počas vojen aďalej kapitola Omieste médií apropagandy vdejinách Slovenska aČeskoslovenska. Evidujeme v nich silný svetonázorový, všeobecne hodnotový kontext. Autor zahrnul do svojej monografie aj kapitoly ointerakciách médií adiplomacie (4. kapitola) akapitolu oteóriách medzinárodných vzťahov amedzinárodnej komunikácie (5. kapitola).
Monografia zapĺňa prázdny priestor voblasti štúdia medzinárodnej komunikácie, autor pri svojich analýzach využil rozsiahlu, najmä najnovšiu, literatúru. Aj preto táto monografia môže byť dobrým pomocníkom izdrojom inšpirácií pre spoločenských vedcov, politikov, pre subjekty masmédií irukoväťou pre študentov masmediálnej komunikácie.
Vladimír Seiler
