ղľáԾ
Lucia Mendelová: Realita virtuálna
Krásno nad Kysucou: Kalligram, 2019
Vo svojej novej eseji s názvom Realita virtuálna sa Lucia Mendelová zamerala na rýchlo napredujúcu oblasť virtuálnych simulácií, ktoré ešte celkom nedobyli domácnosti, avšak neúnavná snaha vývojárov ich neustále posúva bližšie k bežnému spotrebiteľovi. Ako sama uvádza, v tejto skici uvažuje o samotnej definícií virtuálnej a rozšírenej reality, o potenciáli a spoločenskej adaptácii danej technológie, ale aj o možných rizikách či obmedzeniach pre každodennosť. Dielom nás sprevádza autorkin avatar a suverénna identita Leto, ktorá rozvíja rozprávanie v dialógu s Mendelovej alter egom. Na tejto pútavej výprave do scenérií z virtuálneho sveta obe postavy vášnivo diskutujú o rozmanitých aspektoch imerzných technológií, no z času na čas sa účinkujúcimi stanú aj postavy z filozofického kánonu. Čitateľ je tak svedkom fiktívneho stretnutia s Platónom, René Descartesom, Jeanom Baudrillardom či Jaronom Lanierom.
Kniha je rozdelená na päť kapitol, z ktorých prvá To „reálne“ na virtuálnej realite sa venuje predovšetkým filozofickým otázkam, vynárajúcim sa ešte pred príchodom virtuálnej a rozšírenej reality. V rámci filozofickej perspektívy sa autorka usiluje prezentovať spôsoby možného chápania vzťahu medzi reálnym a virtuálnym. Zo sociálno-technického sa dotýka otázky spojenia virtuálnej reality s fyzickým svetom. Na jednej strane hardvér a spleť prístrojov, na druhej užívateľom poskytované dáta, týkajúce sa osobných údajov, stavu tela či polohy a pod.
V ďalšej kapitole s názvom Virtuálne kontinuum autorka poskytuje zrozumiteľný náhľad na základnú terminológiu a typologizáciu tohto kontinua od virtuálnej cez rozšírenú až po fyzikálnu realitu. Vyjadruje myšlienku, že binárne delenie virtuálne verzus reálne tvorí prekážku pochopenia ich potenciálu a rizík. Od základov problematiky tak pozvoľne prechádza k objasneniu dejov na pomedzí hardvéru, softvéru a ľudského tela.
V kapitole Procesy tvoriace základ virtuálnej a rozšírenej reality sa zameriava nielen na technický výklad spôsobu fungovania virtuálnej reality (ďalej VR), ale zároveň reflektuje charakter poznania v týchto technologických zariadeniach. Uvažuje o nich ako o ne-vedomých poznávačoch a teda uchopuje imerzné systémy ako kognitívne médiá, ktoré dokážu efektívne pôsobiť na ľudské reflexy či neuvedomené mechanizmy. Autorka však zároveň upozorňuje, že imerzia ako efekt obmedzenia vnímania voči okolitému svetu v prospech identifikácie s fiktívnym prostredím nie je v historickom kontexte ničím novým. Koniec koncov medzi takéto médiá patrí aj zdanlivo obyčajná kniha.
Možnosti virtuálnej reality ale stimulujú vysoko uveriteľný senzorický podnet a prudko zvyšujú jej schopnosť zasahovať v rozmedzí tzv. „chýbajúcej polsekundy“. Ide o čas medzi reflexom a uvedomenou reflexiou, označovaný ako afekt, pričom práve táto pomyselná „medzera“ predstavuje veľmi zraniteľnú oblasť vedomia prístupnú manipulácií. V tomto kontexte autorka hovorí o afektívnom kapitalizme, ktorý využíva tento jav v marketingových stratégiách, akými sú product placement či podprahová reklama. Anticipuje však existenciu tzv. imerzného kapitalizmu, využívajúceho kontrolované prostredie na vypestovanie istého automatického či afektívneho uvažovania a intenzívnejšie zabezpečuje uveriteľnosť ilúzie.
V predposlednej kapitole MinisúčԴDzť sa venuje histórii vzniku VR technológie, ktorej predchádzal armádny výskum, ale aj subkultúra kyberpunku. Posledná kapitola nesúca pomenovanie SúčԴDzܻúԴDzť potom reflektuje skutočnosť, že momentálne stojíme na prahu novej paradigmy komunikácie, ktorej v istom zmysle dominujú imerzné médiá. Aj keď ide o relatívne „nový“ fenomén, podľa autorky je nevyhnutné venovať mu náležitú pozornosť už teraz, aby sme predišli tomu, čo sa stalo internetu. Ten totiž dávno opustil ideál kyberpriestoru z 90. rokov a vydal sa smerom masového monitorovania a dominancie korporácií.
Esej Lucie Mendelovej upozorňuje, že dôsledky VR technológie nemôžeme brať na ľahkú váhu a hoci znamenajú bezprecedentný posun v oblasti práce, voľného času, komunikácie aj zdieľania informácií, značia tiež veľmi tenkú hranicu medzi prospechom a neblahými účinkami. V dôsledku toho je autorkin náčrt problematiky veľmi dôležitým príspevkom do diskusie o budúcnosti nových médií a človeka žijúceho v tomto technospoločenstve.
