��������

Debut príslušníčky generácie mileniálov Caroline Wahlovej ������á�����dz� 22 dĺžok zaznamenal v domovskej krajine obrovský komerčný úspech a získal si nevídanú popularitu. Dlhé mesiace figuroval v rebríčku najpredávanejších titulov časopisu Spiegel. Vlani sa stal obľúbenou knihou nezávislých kníhkupectiev.

Čo konkrétne vyvolalo jej obľúbenosť medzi čitateľmi, môžeme len odhadovať. Z pohľadu lokálneho recipienta neprináša román 22 dĺžok na slovenský knižný trh prelomovú či originálnu tému ani spracovanie. Autorka si zvolila pomerne banálny námet – príbeh dvoch nevlastných sestier vyrastajúcich v dysfunkčnej rodine bez otca s matkou alkoholičkou.

Toxické rodinné prostredie, nefunkčné vzťahy, zdedené traumy, psychické a fyzické násilie, dramatické scény odohrávajúce sa v domácnosti nie sú ani v tunajšej literatúre žiadnou novinkou. Matku závislú od alkoholu opísala hodnovernejšie v románe Krv je len voda Jana Micenková. Podobné motívy reflektovala v knihe Babička © aj Ivana Gibová. Zatiaľ čo obe autorky vykresľujú traumatické detstvo bez zbytočných príkras a neraz i drsnejším slovníkom, Wahl sa usiluje dospievajúcim postavám všemožne pomáhať.

Vysokoškoláčka Tilda študuje matematiku, vo voľnom čase pracuje v supermarkete. Okrem toho udržiava v chode domácnosť a preberá starostlivosť o výrazne mladšiu sestru Idu. Tilda je praktická, úlohy vykonáva automaticky, takmer ako dobre naprogramovaný robot. Vlastnú citlivosť a zraniteľnosť potláča a keď hrozí výbuch, vyberie sa kričať do lesa.

Rozprávaniu dominuje urputná snaha vyriešiť všetky problémy a dosiahnuť normálnosť a šťastný život. Autorka nám predostiera uhladenejšiu variáciu žánru sociálnej drámy, či skôr sociálnej romance. Príbeh buduje na pôdoryse rozprávky, v ktorej je matka zlou príšerou a mladšia dcéra úbohým neviniatkom a obeťou vyžadujúcou záchranu. Viktor, brat Tildinho zosnulého kamaráta, sa až osudovo spozná s hlavnou hrdinkou na kúpalisku, kde rovnako ako ona vždy odpláva presne 22 dĺžok. Postupne medzi nimi vzniká romantický vzťah. Viktor sa stáva pomocníkom, ktorý sa ako statočný rytier vždy objaví práve vo chvíli, keď je jeho pomoc najpotrebnejšia. Dejú sa i malé zázraky – problematické situácie sa vyriešia často až príliš ľahko. Plachá a introvertná Ida sa akoby mávnutím čarovného prútika mení na nebojácne dievča, odhodlané zvládnuť novú životnú etapu. Čaká ju totiž odsťahovanie sa jej ochrankyne a život s matkou.

Oživujúco pôsobia v knihe každodenné sesterské rituály, ktorými sa snažia spríjemniť si bezútešné chvíle. Reďkovky na prestretom stole sú prísľubom šťastia, vanilkový puding zase liekom na ťaživý okamih. Mamine návrhy zájsť si na zmrzlinu sú, naopak, prejavom zdesenia, keďže predznamenávajú hroziaci konflikt. Sestry medzi sebou používajú kódovaný jazyk: stačí povedať jednoduchú vetu „Mama zase varila“ a okamžite vedia, čo to znamená.

Tento rok vydala autorka knihu Windstärke 17, ktorá je pokračovaním príbehu Tildy a Idy. Tentoraz je rozprávačkou Ida, ktorá po smrti matky uteká pred rodinnou históriou na ostrov Rügen, kde sa snaží pretrhnúť väzby s minulosťou a nájsť vnútornú slobodu. Ida je už na prvý pohľad zaujímavejšou rozprávačkou, ktorá nie je vykreslená jednorozmerne a sploštene ako perfektná superhrdinka Tilda. Dostávame sa (konečne) hlbšie k jej vnútornému prežívaniu a odkrýva sa nám hĺbka traumy, rozporuplnosť pocitov i charakter hlavnej hrdinky, ktorá sa chce stoj čo stoj vymaniť z role obete. Dozvedáme sa aj o mnohých udalostiach z minulosti a ich dôsledkoch. Ubúda klišé a schematizmus, prílišný nelogický optimizmus, že všetko dopadne dobre, a neskutočné zobrazovanie situácií. Na druhom románe vidieť okrem iného uveriteľnejšiu psychológiu postáv, ktorá v debute absentovala. Určite by stálo za to, keby bol v slovenčine prístupný aj tento román.