ղľáԾ
Danielle Beanová: Materinské dúšky šťastia
Trnava, Dobrá kniha 2007. Preklad Mária Regina Adamčíková
Autorka si vosvojich príbehových esejach dokáže rýchlo získať dôveru čitateľa nevtieravým, kultivovaným prejavom aschopnosťou živo zobraziť (ne)obyčajné situácie, sktorými sa – najmä my, rodičia – dennodenne stretávame. Hneď prvý text Moja šálka čaju (čo je tiež doslovný preklad titulu) koncentruje ideu knihy: zdanlivo bezvýznamné povinnosti viacnásobnej matky aženy vdomácnosti sú tým najdôležitejším, lebo „neustále povzbudzujú byť lepšou, trpezlivejšou aveľkodušnejšou“ (s. 15).
Eseje plné rodinných zážitkov, postrehov amyšlienok autorky, hrdej ašťastnej mamy šiestich detí, často ústia do patetickej pointy vyplývajúcej zupätého prežívania vlastného materstva. Sú však aj dokladom autentickej, nezameniteľnej lásky, zodpovednosti, vážnosti iradosti, aďalších emócií, ktoré vyvierajú zo spoločného života aobojstranného formovania: od matky kdeťom aopačne.
Motiváciou americkej katolíčky Danielle Beanovej bola túžba apotreba podeliť sa osvoju biedu isvoje šťastie. Anaozaj, knižka prináša oslobodzujúce poznanie, že v trápení nie sme sami anapĺňa hrejivým pocitom zadosťučinenia, žemanželstvo avýchova detí – hoci sa nezaobídu bez bolestí akompromisov – majú zmysel vzbavovaní sa sebectva amaterializmu (s. 48). Nech to vyzerá „zvonka“ akokoľvekstarosvetsky, autorka môže najmä čitateľky-matky presvedčiť odynamike vnútornej cesty smerujúcej kBohu. Vkontexte emancipácie aliberalizmu vyznie tento hlas určite puritánsky, veď predstava veľkej rodiny mnohých desí. No podobné obavy kompenzuje vnenáročných zamysleniach prirodzenosť, normálnosť iharmónia akrása.
Aaj keď Materinské dúšky šťastia sú omanželkách amamách, ich posolstvo je univerzálne – pripomínajú totiž skutočné hodnoty.
Jana Matejovová
