ʲäپ Pavla Galla
ʲäپ Pavla Galla cez prizmu autobiografie faktograficky zachytávajú zaujímavý úsek slovenských dejín od konca 19. storočia po rok 1930. Pavol Gallo pôsobil ako učiteľ, dirigent, režisér a riaditeľ spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši a ako prvý slovenský povojnový škôldozorca v Prešove. Kniha jeho pamätí je rozdelená do dvoch častí. Zostavovateľka a editorka knihy ʲäپ ( Bratislava, SAPAC 2004), Gallova dcéra Ľuba Nogeová, vyberala materiál z rozsiahleho, vyše sedemstostranového rukopisu, ktorý je uložený v Archíve Matice slovenskej v Martine. V prvej časti textu sa zoznamujeme s autorovým detstvom a štúdiami v B. Bystrici, Kežmarku a predovšetkým v Prešove, ktorý po ukončení pedagogického inštitútu opúšťa a pôsobí (učiteľuje) v srbsko-nemecko-maďarsko-slovenskej Palánke. Prvá časť knihy je cenná takmer etnografickým popisom života dolnozemských Slovákov a najmä široko-spektrálnym zobrazením kultúrneho a spoločenského života na začiatku 20. storočia v slovenských dedinách na Dolnej zemi.
Po vzniku samostatného Československa v roku 1918 sa Gallo stáva škôldozorcom nového štátneho útvaru a ako vysoký štátny úradník je pridelený na etnicky a jazykovo rôznorodé východné Slovensko. V tejto časti knihy Gallo reflektuje chaotické obdobie po vzniku ČSR sprevádzané ťažkými pôrodnými bolesťami slovenského školstva a československej štátnosti. Gallo nezatajuje problémy, nedostatky a nepripravenosť Slovákov postarať sa o svoj osud, naopak, prikladá zaujímavý konfrontačný dokumentárny materiál (zápisnice, listy, udania, oficiálne správy atď.), čím nepochybne zvyšuje historiografickú závažnosť a hodnotu svojej knihy. Dramaticky a presvedčivo je opísaný vpád maďarských vojsk na východné Slovensko v roku 1919 a následné znovuzískavanie obsadeného územia československými jednotkami. V Gallovej knihe tiež nechýbajú zaujímavé spomienky, príhody a krátke medailóniky významných slovenských kultúrno-spoločenských dejateľov, čo nemalou mierou prispieva k čitateľnosti tohto zaujímavého autobiografického textu.
-po-