Recenzia
Dominik Vančo
05.12.2024

Pod vplyvom

Cleopatra a Frankenstein je knižným debutom americkej spisovateľky Coco Mellors. Základnou osou príbehu je problematické manželstvo titulných postáv Cleo a Franka, pričom autorka okrem toho načrtáva viaceré náročné i citlivé témy, akými sú drogová závislosť, alkoholizmus, psychické zdravie, kultúrne stereotypy, feminizmus, partnerská nevera či rodová identita. Núka sa teda otázka, či takýto široký tematický záber na priestore jedného románu je ešte funkčný alebo skôr komplikuje prehľadnosť knihy.

Dej sa odohráva v rozpätí dvoch rokov v New Yorku a mapuje postupne sa prehlbujúcu manželskú krízu medzi Cleo a Frankom. Minulosť oboch postáv je značne tragická. Cleo je mladá maliarka trpiaca psychickými problémami. Jej matka spáchala samovraždu a s otcom udržuje obmedzený kontakt. Vekovo starší Frank svojho otca ani nepoznal a pri budovaní reklamnej agentúry sa naučil brániť pred emóciami pomocou alkoholu. Sledujeme rôzne etapy ich vzťahu. Najskôr je to prvé náhodné stretnutie počas silvestrovskej noci. Vzájomné niekoľkomesačné zoznamovanie sa nie je priblížené, pretože vzápätí sa dej posúva k ich netradičnej svadbe. Čitateľ si tak v podstate už od úvodných pasáží vytvára k postavám vzťah ako k manželskej dvojici. Neskôr sa stále zintenzívňujú neprekonateľné nezhody, ktoré ústia do vzájomného odcudzenia, nevery až definitívneho rozpadu manželstva. Okrem hlavnej dejovej línie tu možno sledovať i osudy vedľajších postáv, často trochu izolovane od primárneho príbehu. Vzhľadom na pomerne veľký textový priestor, ktorý im autorka venuje, nosný dej skôr retardujú. Próza preto miestami pôsobí ako sled epizodických scén, ktoré navzájom súvisia iba voľne a viaceré vedľajšie dejové línie, ktoré by mohli byť obsahovo zaujímavé, ostávajú čiastočne otvorené, resp. bez výraznejšieho vypointovania (napr. Andersov vzťah s nevlastným synom; Quentinova závislosť na drogách; Zoeino akceptovanie vlastnej telesnosti po prekonaných epileptických záchvatoch).

Postavy vedú problematické životy. Väčšinou ich vidíme na večierkoch, oslavách či diskotékach, kde sa oddávajú bohémskemu spôsobu života. Takmer neustále sú pod vplyvom drog, alkoholu a nemajú morálne zábrany v nadväzovaní intímnych vzťahov. Samotné vyobrazovanie sexuálnych scén je až prekvapujúco explicitné a expresívne. Výnimku predstavuje Eleanor, ktorá je skôr nenápadnou postavou. Nevyniká fyzickou krásou, žije s matkou a voľný čas trávi návštevami chorého otca. V porovnaní s povahovo problematickou Cleo, ktorá nemá vyjasnené vlastné životné očakávania, ju môžeme považovať za kontrastnú postavu. Frank nadväzuje v priebehu deja ľúbostný vzťah s oboma, no k pozitívnej charakterovej zmene dospeje až v závere diela vďaka nezištne milujúcej Eleanor. Autorka zvýrazňuje jej kľúčovú úlohu v štruktúre prózy aj zmenou spôsobu narácie. Oproti dominujúcemu vševediacemu rozprávačovi sú kapitoly venované Eleanor vyrozprávané v prvej osobe. Je to zaujímavý a osviežujúci aspekt textu, pretože sprostredkúva omnoho živší a plastickejší náhľad do prežívania postavy. Tieto pasáže patria k najvydarenejším častiam knihy.

Výraznejšia dynamika medzi Cleo a Frankom nastáva až v druhej polovici deja. Paradoxne je medzi nimi relatívne málo priamych interakcií. Kľúčové okamihy ich vzťahu, ktoré by mohli maťpotenciál prehĺbiť celkovú psychologizáciu, resp. uveriteľnosť týchto postáv, nie sú rozvinuté do rozsiahlejších románových scén (rôzne názorové konfrontácie; Frankove pocity, keď bol svedkom pokusu Cleo o samovraždu; rozchod a pod.). Čitateľovi sa predkladajú iba v podobe stručného oznámenia rozprávača, ktorý je preto funkčne zaťažený. Značná časť príbehu sa teda odohráva mimo textu. Jednotlivé kapitoly vždy predstavujú výrazný časový skok vpred. Táto stratégia je zrejme autorským zámerom, pretože sa uplatňuje takmer na celej ploche knihy. Väčšina rozsiahlejších dialogických pasáží sa týka skôr menej podstatných, bežných situácií, v ktorých sa postavy ocitnú, napr. kúpa vysávača, a tie vážnejšie sú ponechané na dotvorenie čitateľskou fantáziou.

Hlavnú myšlienku knihy vhodne ilustruje úryvok z Frankovho svadobného sľubu: „Keď sa najtemnejšia časť tvojho ja stretne s najtemnejšou časťou mňa, spoločne vytvoria svetlo“ (s. 52). Nefunkčný vzťah Franka a Cleo, ktorý bol v podstate už od začiatku odsúdený na neúspech, je tu vyobrazený ako nevyhnutný krok na ceste za trvalým šťastím. Obe postavy sú prinútené čeliť tomu najhoršiemu v sebe. Frank naplno podľahne svojej závislosti a zlomená Cleo si siahne na život. Východiskom sa stáva ich odlúčenie. Frank sa vie zbaviť alkoholizmu až s pomocou svojej novej lásky Eleanor a Cleo sa nakoniec dokáže vrátiť k svojej umeleckej tvorbe. Popri vážnejšom ladení knihy pôsobí záver azda až príliš sentimentálne.