Pohyblivé obrázky v ilustráciách

Ilustrované dejiny filmu

Ilustrované dejiny filmu mali za cieľ pretaviť autorovu fascináciu technológiami využívanými vo vizuálnom umení aich postupnými magickými krokmi vpred. Sú vizuálne veľmi pútavé, no na to, aby boli aj skutočne komplexne informatívne, im chýba náležitá úroveň „encyklopedistického“ remesla a jednoznačné zacielenie.

Kniha ilustrátora, spisovateľa a animátora A. A. Boardmana sa zameriava na dejiny hraného filmu od jeho počiatkov až po rok 2019. Nie pre svoj úsporný textový rozsah, ktorý prináša základné informácie, a výrazne väčší priestor venovaný ilustráciám sa Ilustrované dejiny filmu javia ako prvý kontakt medzi deťmi (resp. imládežou) afilmom. Ohodnotu čo najkomplexnejšieho obrazu ich oberá častá absencia hlbšieho kontextu. Niektoré vypichnuté detaily – hoci zaujímavé a obohacujúce – končia vnedopovedanom reťazci informácií.

Nestala sa znich ani encyklopédia najrelevantnejších mien filmového sveta, ani prehliadka kinematografickej technológie. Nie sú na to dostatočne podrobné.

Informácie ponúkané vtexte sú často vilustráciách len zduplikované alebo zobrazené nedostatočne invenčne či atraktívne. Niekedy zas vtexte chýba autorský kontext ilustrácií (napríklad zobrazená nápaditosť akameramanská vynaliezavosť vo filmoch Orsona Wellsa). Práve tieto momenty mohli zknihy urobiť publikáciu jedného konkrétneho osobitého pohľadu na filmovanie. Na iných miestach zase figurujú krátke útržky informácií, ktoré ilustrácie ignorujú. Najmä pri mene Kurosawa. Vtejto časti si autor akoby zľahčil svoje poslanie, uviedol vtexte nejakú informáciu, ale viac sňou produktívne vizuálne nepracoval.

Mnohé zaujímavosti by si zaslúžili icelostránkové ilustrácie. Žiadalo by sa aj vo väčších ilustráciách nechať vyniknúť, že vpočiatkoch si film užívali ľudia vlastne sami – existovala akási intimita, apotom kontrastne zobraziť, že film sa stal verejným, spoločenským zažívaním smiechu, dojatia či hnevu. Informácia, že pri sledovaní filmu bratov Lumièrovcov Príchod vlaku na stanicu vLa Ciotat (1895) sa diváci vyľakali, keď sledovali, ako sa knim vlak približuje, je už vyčerpaná. No keby si autor spojil so všetkými udalosťami, prístrojmi, pokrokmi a prístupmi svoje vlastné prežívanie, svoju vlastnú fascináciu týmto umením, dospeli by sme katraktívnejšej informatívnosti. (Mohol sa pohrať sprirovnaniami do súčasnosti – či napríklad ešte existuje niečo, čo by dnešného diváka tak veľmi prekvapilo, či je ešte možné do takej miery diváka „uniesť“ obrazom.) Poukázať hoci aj na princípy, ktoré fungujú vo filmovej reči dodnes; napríklad princíp gagu „postriekaného striekača“ sa dostáva kslovu aj vsúčasných komédiách či animovaných filmoch. Zišla by sa poznámka typu: Možno by ste neverili, že ste túto situáciu videli aj minulý mesiac vkine...

Pri niektorých filmoch autor ilustruje scény počas nakrúcania avkladá hercom repliky mimo záberu, čo je veľmi produktívne. Takýchto prípadov mohlo byť však viac. Napríklad, viac vtipných interakcií medzi hercami, ktoré by vyjadrili náladu pri nakrúcaní.

Veľkolepé filmové scényGriffitha zilustrácií nedýchajú. Autor publikácie ich nezaľudnil, necítime, že ten priestor pred nami žije (najmä pri Griffithovi aHviezdnych vojnách).

Zručne ilustrovaná kniha A. A. Boardmana má ten správny vizuálny štýl pre encyklopédiu tohto typu, no vo svojom zámere ostáva nejednoznačná. Išlo oprierez technológiami alebo o zoznam základných priekopníckych mien tvorcov filmu? (Nedostali sa sem však mnohé zásadné mená ani technológie – zelené plátno sa, napodiv, vôbec nespomenulo. Apreto napríklad revolučná technika LED obrazoviek neprináša dostatočný prelom oproti zelenému plátnu.) Ani jedna kategória nenaplnila uspokojivo svoju cestu. Ilustrované dejiny filmu sú vhodné pre tých, ktorí majú ofilme už základné informácie achcú svoju knižnicu doplniť ovizuálne zaujímavú publikáciu ofilmovom svete.

Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu
Preklad: Barbora Lehotská
Monokel, Bratislava 2023