��������

Táto veta platí nielen pre literatúru či umenie, ale pre všetko okolo nás. Predovšetkým však platí pre samotného autora, pre ktorého je životnou témou vzťah jednoduchého a zložitého, presnejšie, úžas nad tým, aké sú jednoduché veci v skutočnosti zložité a aké sú tie komplikované vlastne prosté. Úžas nad krásou, samotným bytím, schopnosťou hľadať podstatu tak ako už spomínaný Thézeus.

O Krasznahorkaiovi pretrváva presvedčenie, že je náročný pre čitateľa, o prekladateľovi nehovoriac. Svet by sa dal, samozrejme, popísať aj jednoduchšie, vety by mohli byť kratšie, metafory priehľadnejšie a myšlienky triviálnejšie, lenže načo? Už i tak máme neznesiteľne veľa knižných titulov, pred ktorými utekáme do bezpečia overených a milovaných autorov. Preklad knihy Svet beží som začala vnímať na druhé čítanie. Tak, ako sa pri prvej ceste na neznámom mieste snažíme hlavne nestratiť sa, tak som sa aj ja pri prvotnom čítaní sústreďovala na dočítanie textu. Sme zvyknutí na vizuálne vzdušné texty s odstavcami a dialógmi, kde si akosi automaticky oči nájdu svoj oporný bod. Krasznahorkai ich poskytuje len veľmi poskromne. Čitateľ tak vkladá veľa energie do orientácie v texte.

Napriek tomu mi už prvé čítanie otváralo dvere do literárneho priestoru, na ktorý sme možno rezignovali. Pri druhom čítaní knihy som zas objavila miesta, pri ktorých sa dá usmievať, ironické odbočky, sebaironické bonmoty a pasce na čitateľovo vzdelanie, pričom som si zároveň uvedomila, že dýcham ako čítam, že mi čiarky v texte dávajú znamenie na nádych a výdych. Áno, vizuálne delenie, ktoré očiam chýba v texte, odstavce a priama reč, to všetko tam v skutočnosti je, ak je rozdeľovacím znamienkom náš dych. Ak si dávkujete dych podľa čiarok, konečne sa vám v komplikovanej štruktúre textu zjaví metóda. V slovenskom preklade Gabriely Magovej je tento rytmus zároveň návodom na použitie. Režisérom a hercom dáva veľa práce, keď pri interpretácii textu hľadajú miesta vhodné na nádych, pomlčku, predel. Musia myslieť na to, aby nepomýlili poslucháča, a zároveň aby aj samotnej cezúre dali obsah. Preklad knihy Svet beží by preto mohol slúžiť ako skúšobný text na prijímacie skúšky na Divadelnú fakultu VŠMU, pretože je unikátnym spojením obsahu a formy, keď je vodidlom vlastný dych herca.

Začala som Krasznahorkaiho vetou o tom, že svet nebude jednoduchší len preto, že ho zjednodušíme. Práve preto, že nám autor ponúka svet pomerne zložito, je vynikajúce mať preklad, ktorý sa prísne drží originálu, napriek tomu nám ponúka pohodlnejšiu cestu k jeho pochopeniu. Krasznahorkaiho, sveta, krásy, úžasu.